Nemlčať, ale vyšetriť a vyvodiť zodpovednosť

21. októbra 2016, cudzinec, Nezaradené

Odhalenia, ktoré priniesla tlačová konferencia M.Kočnera, si nepochybne zaslúžia bližšiu pozornosť. Tým skôr, že sa dlhodobo hromadia kritické pripomienky nielen na adresu politikov, ale aj médií … a rovnako sa množia výhrady voči politike Slovenska na zahraničnej scéne.

 

Po skončení konferencie sa doslova roztrhlo vrece s pobúrenými reakciami niektorých účastníkov, objavilo sa aj pár videokomentárov, kde si autori fúkali boľačky na postihnutých miestach. Nikto z dotknutých a reagujúcich si nedal ani toľko námahy, aby si aspoň orientačne overil informácie, ktoré padli, a priamo ich konfrontoval s vlastnými zisteniami.

Rana bola presná a poriadne zaštípala

Zaštípala o to viac, že jeden zverejnený videozáznam potvrdil aj zlyhanie truc-podniku účastníka, ktorý hneď pri prvých odhaleniach M.Kočnera navrhoval, aby všetci opustili konferenciu a ďalej nepočúvali. Najviac dotknutá redaktorka M.Tódová sa vôbec nevedela prijateľne k obsahu vysvetliť, a aj v neskoršom komentári len utekala k iným témam, ktoré mali byť údajne dôvodom akejsi spravodajskej hry. A nepochybne svoju úlohu zohrali aj reakcie tých, ktorí síce na mieste “ činu “ neboli, ale aj napriek tomu konštatovali jedno – bez ohľadu na osobu M.Kočnera stoja zverejnené informácie za bližšie preskúmanie.

Myslím, že naozaj stoja za preskúmanie a pravdepodobne aj iné kroky, pretože aj zrnko pravdy na daných tvrdeniach je nebezpečné. Dlhodobo totiž vieme, že pravda a objektívnosť sa v našich médiách nenosí, nech už rozpráva ktokoľvek z účastníkov – čokoľvek. Dlhodobo vieme, ktoré médiá a v akých farbách hrajú, a mnohí nemáme vôbec žiadne pochybnosti o záujmoch, ktorým slúžia. Určite nie je náhoda, aká kritika zaznela napríklad na denník SME z úst jedného z prvých šéfredaktorov, ktorý otvorene povedal, aký postoj má redakcia k pravde, a rovnako aj komentoval úroveň denníka.

Pripomeňme si v tejto súvislosti, čo sa objavilo v komentároch počas aféry odpočúvania v roku 2011. Ako vtedy reagovali na odhalenia kontaktov medzi politikmi a novinármi.

Ako veľmi sa líši vtedajší postoj žurnalistov od súčasného. Vtedy pobúrene žiadali, aby bolo všetko riadne a objektívne prešetrené, a to bez ohľadu na zdroj a spôsob získania informácií. Dnes okamžite kričia, že vzhľadom na zdroj je všetko nedôveryhodné a nestojí za pozornosť. Najskôr preto, že sa sami ocitli medzi tými, na ktorých padajú podozrenia – a je zavádzaním, ak sa obhajujú tvrdeniami typu – veď to povedal Kočner.

Smutné, ale zaslúžené. Zaslúžené preto, lebo prax mediálnej manipulácie s verejnou mienkou sme mohli zastaviť hneď na začiatku, niekde v časoch, keď sa médiá prepožičali na obhajobu hanebného cirkusu s názvom “ Zachráňte Markízu „, kde nešlo vôbec o ohrozenie slobody slova, demokracie alebo iných hodnôt, ale len o nevyriešené spory a nedodržané zmluvy. Mohli sme to zastaviť aj neskôr, keď sa ukázalo, akým spôsobom médiá výrazne ovplyvnili verejnú mienku v otázke prijatia spoločnej meny, keď (nepochybne zámerne) filtrovali informácie a nezverejňovali fakty – napríklad o tom, že kritériá prijatia eura nesplnila ani jedna zo zakladajúcich krajín, a kritériá jeho používania tiež nebol nikto schopný naplniť podľa dohôd. Už vtedy existovali informácie o tom, že euro používajú aj krajiny, ktoré nemajú ďaleko k štátnemu bankrotu, ako sa neskôr ukázalo u Grécka. A tak by sme mohli pokračovať, napríklad manipulovaním s verejnou mienkou v otázke eurovalu, či iných prípadoch.

Odhalenia z konferencie M.Kočnera je potrebné riadne preskúmať, a ak sa zakladajú na pravde, a naozaj došlo k spáchaniu trestných činov, vinníkov treba tvrdo potrestať. A možno sa bude nutné zamyslieť aj nad zavedením pravidiel, ktoré zabránia tomu, aby sa pravda namiesto hľadania – vyrábala.