Slovo “ výroková “ som dal zámerne do úvodzoviek, pretože súvisí priamo s obsahom poslaneckej imunity, a je zbytočné, aby som rozoberal jednotlivé pojmy do dôsledkov a najmenších podrobností. Kto chce, nájde podrobnú analýzu súčasného stavu poslaneckej imunity v priloženom odkaze.
Vývoj posledných rokov dokazuje, že poslanci by nemali byť chránení pred následkami svojich výrokov pri výkone mandátu. Od roku 2010 a vstupu hnutia OĽANO do aktívnej politiky sa pôda parlamentu pomaly a isto mení na niečo, čo nedosahuje ani úroveň krčmy IV.cenovej skupiny. Pretože aj tam vedia trúnkom opojení chlapi, aké sú ich hranice, a v rámci tackajúcich možností sa ich snažia držať. A nemôžeme poprieť, že situácia v parlamente je horšia, ako kedykoľvek predtým – vrátane čias, keď sa na pôde parlamentu pohybovali ľudia, ako napríklad J.Slota, ktorí boli známi svojimi výrokmi.
Som presvedčený, že v poslaneckej lavici by mali sedieť výhradne ľudia, ktorí sa vedia vyjadrovať k veci, svoje tvrdenia vedia podložiť dôkazmi alebo prijateľnými argumentmi. Aj preto súhlasím s návrhmi zmien rokovacieho poriadku, pretože ak niekto nevie svoj názor jasne a zreteľne vyjadriť počas dvadsiatich minút, nebude to vedieť ani za dvadsať hodín. Nehovoriac o tom, že pri sledovaní rôznych pripomienok niektorých poslancov mám často dojem, že odbornejšie a slušnejšie by sa vedeli vyjadriť aj ľudia bez akéhokoľvek vzdelania, alebo pacienti niektorého psychiatra. Množstvo poznámok je len o jednom – osobnom útoku voči niektorému oponentovi.
Preto si myslím, že “ výroková “ imunita by mala byť zrušená. Nevidím dôvod, prečo by nemohol poslanec niesť zodpovednosť za svoje výroky, a to aj v trestno-právnej rovine. V parlamente by mali sedieť nielen poctiví a čestní ľudia, ale aj odborníci a ľudia, schopní svoje tvrdenia podložiť overiteľnými dôkazmi. A to isté platí aj o členoch vlády.