V nedeľnej diskusii na RTVS podotkla V.Remišová na adresu ministra vnútra R.Kaliňáka, že v iných krajinách stačí podozrenie na to, aby minister odstúpil. No, ak pominiem argumentačné chyby poslankyne v niektorých tvrdeniach, ktoré jej následne minister Kaliňák vyvrátil (napríklad hodnotenie vývoja korupcie na Slovensku), tak ani v tomto prípade nehovorila pravdu.
Prečo ? Akosi sme si zvykli, že zlatým ťeľaťom, ktorému sa politické špičky na Slovensku pri každej príležitosti klaňajú, sú postoje EÚ. Tam sa o morálke a slušnosti hovorí pravidelne, pokiaľ to nesúvisí s najvyššími predstaviteľmi únie. Napríklad J.C.Junckerom, ktorý svoju funkciu získal aj napriek tomu, že už v tom čase boli známe podozrenia z neveľmi korektných praktík počas rokov, v ktorých vykonával rôzne funkcie vo svojej domovskej krajine. Alebo vyšetrovanie škandálu Amber Gold v Poľsku, ktoré má byť jednou z príčin, prečo Poľsko nepodporí opakovanú kandidatúru D.Tuska.
Tak Juncker, ako aj Tusk ani neuvažujú o tom, že by mali voči sebe vyvodiť zodpovednosť a odstúpiť …
Iste, chápem postoje poslancov OĽANO. Okrem agresívnej rétoriky sa veľmi nevedia prezentovať, čo dokazovala aj spomínaná diskusia. Napokon, potvrdilo to aj vyjadrenie ministerky spravodlivosti L.Žitňanskej, ktorá neskrývala sklamanie, akým smerom sa diskusia uberala a ako sa postupne odkláňala od pôvodnej témy, ktorou bol “ protischránkový “ zákon, a vytvorenie registra konečných užívateľov výhod (tfuj, to ani z klávesnice nechce vyliezť, tieto sprosté definície). Aj tak si však myslím, že sa veľmi neposunieme k lepšiemu nakladaniu s verejnými financiami, a vôbec to nesúvisí s ministrom vnútra, ktorého odstúpenie je podľa poslankyne Remišovej predpokladom pre správne fungovanie právnej normy. Skôr si myslím, že ak sa budú i naďalej riešiť rôzne štátne zakázky tak, ako výberové konanie na vozidlo pre riaditeľa Sociálnej poisťovne, kde nepochybne bolo všetko nastavené pre úspech vopred vybraného dodávateľa – nič sa nezmení. Rovnako sa nič nezmení, ak budú získavať štátne objednávky spoločnosti, ktoré sa prezentovali neserióznymi praktikami, neplatením faktúr svojim partnerom, či inými nešvármi. Komu pomôže, že pozná majetkové vzťahy v nejakej spoločnosti, keď nedostane zaplatené za svoju prácu ?
Ináč, aj opakované výzvy (nielen) V.Remišovej, aby minister vnútra vyvodil zodpovednosť a odstúpil, vyznievajú tak trochu – pokrytecky. Prečo ? Ak by naozaj platilo, že zákon majú rešpektovať všetci a pokiaľ ho porušia, alebo sa objavia podozrenia o možnom porušení – odstúpia, museli by (nielen) poslanci OĽANO volať aj po odstúpení I.Matoviča. Pretože môže tvrdiť čokoľvek, ale zákon nepochybne porušil – a či už z nedbanlivosti, alebo úmyselne – na tom vôbec nezáleží. Avšak v tomto prípade sa všetci krútia ako dážďovky na rybárskom háčiku, a opakovane argumentujú hlúposťami.
Zaujalo ma aj prirovnanie poslanca Beblavého, spojené s pravidlami v nevestinci … občas by sa mohol zamyslieť nad tým, prečo vystupuje ako nezávislý poslanec, keď tak nekandidoval … alebo prečo hovorí o morálnych profiloch iných, keď mu nevadia multifunkční poslanci v jeho blízkosti, ktorí dokážu “ zodpovedne “ vykonávať poslanecký mandát a zastávať funkciu primátora – súčasne.
O etike a morálke v politike by sme radšej nemali hovoriť. Stačí sa pozrieť na vystúpenia poslancov v parlamente … hádky, osočovanie, vulgárne vystupovanie a zásadná neschopnosť priamej odpovede na priamo položenú otázku. Hysterické reakcie na zmeny rokovacieho poriadku pôsobia trápne, ak si uvedomíme, že niektorí poslanci nie sú vôbec schopní súvislého vyjadrovania a presnej argumentácie, prípadne sa nájdu medzi nimi aj “ experti „, ktorí sa k odbornej téme vyjadrujú polhodinu, z čoho tvoria poznámky k téme dve.tri minúty, a zbytok je záplava vulgarizmov na oponentov. Očakávať kvalitné zákony od ľudí, ktorí nemajú základy slušnej výchovy, je rovnako naivné, ako viera v premenu vlka na vegetariána.
Často sa z radov opozície ozývajú výčitky, že SMER a R.Fico vládnu na Slovensku bezmála desať rokov, a teda nesú plnú zodpovednosť za všetko, čo sa tu deje. Dovolím si oponovať – v prvom rade otázkou, čo urobila opozícia, aby SMER nevládol (skoro nepretržite) desať rokov ? Nič. Ak teda nerátame neustále hádky, zakladanie nových strán a preskakovanie politikov ako bĺch z jedného kožucha do iného. Nehovoriac o tom, že idea opozície “ so Smerom nikdy “ platí len tam, kde jej to vyhovuje, pretože v komunálnej politike s tým problémy nemá a veselo so SMER-om spolupracuje. Takže opozícia nesie za vládnutie SMER-u a jeho následky minimálne rovnakú zodpovednosť, ak nie aj väčšiu. Už preto by radšej o etike a morálke mala – mlčať.