Kedysi sme tu mali neslávnu éru (neviditeľných) bielych koní … teda, najprv boli biele kone, a až potom – neviditeľné, keď už mali toho na rováši asi priveľa. A z čriepkov správ sa dozvedáme v médiách, že desiatky z nich dosiahli takú úroveň neviditeľnosti, že by ich nenašli ani s pomocou – gúgľa …
Módnym trendom súčasnej éry sú podnikatelia z exotických krajín, najmä Thajska. Krkolomné meno, podivná adresa, sídlo firmy v nejakej rozpadnutej búde … často týmto spôsobom končia najmä firmy, ktoré v minulosti disponovali obrovským majetkom či realizovali neuveriteľné obchody. Obchody, po ktorých realizácii sa z istých ( zatiaľ neznámych) dôvodov firma jednoducho zlikviduje alebo odpredá nejakej – neviditeľnej persóne. Ako hovorí kamarát, vývoj nezastavíme – kedysi sa biele kone stávali neviditeľnými, dnes sa zrejme ako neviditeľné – rodia. Možno by si to mal niekto aj dať patentovať …
Zlé jazyky kdesi po krčmách hovoria, že nám pribúdajú aj iní “ investori “ – napríklad z Ukrajiny, Moldavska či Rumunska. Nakupujú rôzne nehnuteľnosti … a podnikajú. Na tom nie je nič zlé, povie si človek – lepšie, keď niekto opustenú budovu kúpi, než by mala špatiť okolie. Vzduchom však poletujú reči, že rôzne majetky skupujú ľudia, ktorí majú sotva na rožok a pivo … a ajhľa, zrazu ich bachol úspech rovno po peňaženke … má to niekto šťastie, nie ?
Kdesi je chyba … kdesi zase niečo nefunguje, alebo je nedomyslené.
Ešte by sa dalo pochopiť, ak firma zmení majiteľa medzi obyvateľmi členských krajín únie. Ťažšie sa však chápe, ak firma zmení majiteľa spôsobom, ktorý vyvoláva rôzne pochybnosti … rovnako ťažšie sa chápe, ak si tu bez akýchkoľvek jasných pravidiel môže fungovať prakticky – ktokoľvek. Bez ohľadu na to, odkiaľ príde … asi by sme sa mali zamyslieť nad zmenou pravidiel, ktorá by aspoň čiastočne znepríjemnila život rôznym špekulantom.
Svojho času sa nevedeli s podobným problémom vysporiadať naši susedia v Česku, a vieme, ako to nakoniec dopadlo. Rôzne rekreačné či kúpeľné oblasti ovládli ľudia s pochybnou minulosťou, bezohľadným správaním a absolútnym ignorovaním všetkého, k čomu ich zaväzovali platné zákony. Majitelia spoločností, ktorí sa podieľali na miliónových zakázkach, často nemali ani na nájomné a stravu … ale pravidelne ich firemný majetok rástol a vykazoval obrovské obraty. Len s platením daní to bolo vždy rovnaké – akosi sa peniažky rozkotúľali skôr, než k plateniu mohlo dôjsť a štát sa ocitol v situácii, že mal vymáhať nedoplatky od Slobodných pánov z Nemaníc …
Problémom je absencia systému … prevencie
Aká je asi pravdepodobnosť, že podnikateľ s ročným obratom vo výške pár stoviek eur, sa z ničoho nič dostane na úroveň niekoľkých miliónov, či dokonca desiatok miliónov … a poctivo ? Mizivá, prakticky žiadna. Možno by to bolo možné v prípade nejakého prevratného objavu … ale ináč sotva. Peniaze sa neváľajú na ulici, ani nepadajú z neba počas jarných či jesenných dažďov. Každý, kto narába s peniazmi a musí ich denne obracať, veľmi dobre vie, ako namáhavo sa rozmnožuje majetok … a veľmi dobre vie aj to, ako dlho to trvá, kým je efekt jeho činnosti naozaj viditeľný.
Chýba systém, chýbajú aj odborníci … chýbajú ľudia z praxe, ktorý by ovládali nielen svoju prácu, ale by zároveň poznali aj prostredie, v ktorom pôsobia. Dnes sedí väčšina úradníkov za stolom, a často nevedia ani to, čo sa deje o ulicu ďalej. Pre vagabundov ideálny stav, ako realizovať pochybné kšefty, pretože pokiaľ na nich vyslovene niekto neupozorní, nemajú sa čoho obávať. Pritom dnešné technické možnosti sú na takej úrovni, že by nemalo byť žiadnym problémom vytvorenie systému včasného varovania, ktorý by ich upozornil, že niekde dochádza k neprirodzenému rastu majetku či obratov. Dnes sú v elektronickej forme prakticky všetky databázy – či už súvisiace s daňovými povinnosťami, alebo registrujúce majetok a vlastníkov. Kde je teda problém ?
Zrejme v prepojení politiky a podnikateľského sektora. Záujmy politikov a podnikateľov sú navzájom prepletené … a tak asi nikto nestojí o to, aby mu pod prsty videl nejaký úradníček, ktorý by mohol byť príliš iniciatívny …
Žijeme však v dobe, ktorá si priamo žiada, aby boli zavedené presné (zákonné) pravidlá, ktorými by sa riadil predaj podnikateľských subjektov. Nevidím dôvod, prečo by nemohla byť zmena vlastníckej štruktúry spoločnosti podmienená vypracovaním riadnej uzávierky auditorom, ktorého by náhodne vyberal systém, a overená príslušným daňovým úradom. Mnohí by sme nadávali na ďalšiu, zdanlivo zbytočnú povinnosť – ale koľkým špekulantom by sa takto dalo klepnúť po prstoch ? Mohli by pomôcť aj obmedzenia pre podnikanie ľudí z krajín mimo EÚ, napríklad vydanie oprávnenia na podnikanie len v prípade, ak žiadateľ žije na Slovensku dlhodobo a preukázateľne tu pôsobí.
K riešeniu problému by musel byť politický záujem … a ten zatiaľ akosi nie je. Možno aj preto máme na Slovensku ľudí, ktorí si pod pojmom žatva predstavia – vratku DPH.