Sadli sme si v reštaurácii, objednali obed a po dlhšej čase som si povedal – Coca-Colu. Chyba …
Flaška bola originálna, nálepka tiež, len akosi obsah nezodpovedal tomu, čo som si objednal. Vlastne, ak si spomeniem na časy svojho dospievania, tak podobným spôsobom chutila čierna malinovka v obyčajnej fľaške, s colovou príchuťou, ktorú sme si kupovali len vtedy, ak nebolo nič iné.
Takže, čo mi to doniesli v reštaurácii ? Akúsi brečku v značkovej fľaške, z ktorej som si odpil glg a znechutene ho hneď vypľul do pohára. Presladené, bez bubliniek (tesne po otvorení), vyslovene hnusné. Ešte horšie, ako vyššie spomínaná malinovka, a to už naozaj bol “ zážitok „. Záver z tejto “ ochutnávky “ bol asi taký, že výrobca by mal platiť tým, ktorí si to kúpia – za odvahu. Kdeže sú časy niekdajšej Coca-Coly, keď človeku aj slzy do očí vyhŕkli …
Hovorím kolegovi, ideš do Rakúska, dones mi jednu plechovku, nech porovnáme – čo majú tam. Doniesol a bolo to niečo úplne iné. V tomto prípade to síce tiež nebolo úplne podľa spomienok, ale dalo by sa povedať – chutilo to tak, ako naozaj malo. Aj tie slzy skoro vybehli. A tak mi to nedalo, zbehol som do obchodu a kúpil ešte raz – v plastovej fľaši. Opäť hnus, ako v reštaurácii – presladené, nechutné, jednoducho úplne niečo iné. Mal som pocit, akoby v klasickej, sklenej fľaši bolo presne to isté, čo aj v kuse plastu.
Napadlo ma, či vôbec niekto odoberá a kontroluje vzorky z toho, čo sa bežne ocitne na pultoch predajní. Mám o tom silné pochybnosti. Už aj preto, že popis obsahu na plechovke či fľaši nezodpovedal tomu, čo som ochutnal. Možno sú zodpovedné osoby – zle platené … alebo ? Možno by sme tie osoby nemali urážať prácou a nízkou mzdou, skôr by som navrhol vyhodiť z práce a peniaze nedať žiadne … to by sme ušetrili.