Posledným dlhom, na ktorom som sa nechtiac a mlčky podieľal, bolo ozdravenie bánk – vtedy sa siahlo na úspory obyvateľstva v dôchodkovom systéme, dodnes nie je jasné, či sa peniaze vrátili (ale to sotva, keď nikto nechcel na túto otázku dať priamu odpoveď), a banky sa navyše odpredali za smiešne ceny do zahraničia … odvtedy som názoru, že síce nezabránim, aby niekto použil moje poplatky štátu na účely mimo mojich potrieb, ale určite nebudem mlčať.
So záujmom som si prečítal obsah blogu R.Bednára na Denníku N, kde prejavil znechutenie z neochoty ľudí, podieľať sa na pomoci imigrantom, ktoré v ňom vyvolávalo pocit zahanbenia. No, moja otázka znie veľmi jednoducho – prečo sa chce hanbiť za druhých ?
Myslím, že málokto bude protestovať, ak poviem – každý si má právo vybrať, komu pomôže a komu nie. Tým skôr má toto právo, ak sa má na pomoci podieľať vlastnými peniazmi, alebo majetkom. Do dnešného dňa som počul množstvo hlasov, volajúcich po pomoci, neraz sa dokonca aj vyhrážajúcich následkami, ak niekto odmietne poskytnúť pomoc. Prepáčte, ale ak niekto a niekoho núti ku konaniu, s ktorým oslovený nesúhlasí, tak sa nejedná o žiadosť poskytnutia pomoci, ale o vydieranie. A vydieranie je v právnom systéme väčšiny krajín závažným trestným činom. Hoci v politike je to bežný nástroj, avšak skúsme si položiť otázku – koľko politikov má charakter ? Možno téma na iný blog, uvidíme.
Pravidelne odpovedajú mnohí na otázku, kto bude financovať náklady, spojené s utečencami – odpoveďou … predsa EÚ. Moja protiotázka znie – čie peniaze spravuje EÚ ? Pokiaľ viem, tak prostriedky daňových poplatníkov a občanov krajín, združených v EÚ. Platia dane a poplatky, aby dostali ako protihodnotu služby … potrebné k svojmu životu.
Ale, prečo nie – som za pomoc imigrantom. Len trošku inou formou – napríklad verejnej zbierky, kde každý prispeje z vlastného vrecka, podľa svojej chuti a možností (prípadne môžeme vytvoriť zoznam tých, ktorí sú ochotní ubytovať utečencov u seba doma a starať sa o nich, samozrejme na vlastné náklady) … a potom uvidíme nielen to, koľko financií sa vyzbiera, ale aj to, ako prispeli tí, čo najviac moralizujú a volajú po pomoci imigrantom … a nebudem vôbec prekvapený, ak mnohí neprispejú vôbec, alebo len minimálne … pretože pomáhať síce chcú, ale rozdávaním z vrecka – iných.
V mene hesla – čo je tvoje, je aj moje … čo je moje, do toho ťa nič …