Niekedy mi vŕta v hlave, či vôbec ľudia premýšľajú nad tým, čo povedia alebo napíšu … v jednej diskusii som sa dočítal, že hádam nechcem, aby sa investori s nami delili o zisky z podnikania vlastných firiem … nuž, to naozaj nechcem.
Ale nechcem ani to, aby tzv. investori fungovali podľa šablóny niekdajších socialistických podnikov, presnejšie podľa jej časti. Pretože socialistické podniky boli na jednej strane podporované štátom (teda zo štátnej pokladne), no na strane druhej do nej odvádzali všetky príjmy. Takže tie zisky – končili v štátnej pokladni, kde sa vlastne prerozdelili podľa potrieb štátu. Dnes je situácia iná – investori na základe zmlúv (ktoré určite nie sú v záujme štátu) vytiahnu zo štátnej pokladne pod rôznymi zámienkami peniaze, ale o zisky sa už nedelia – tie predsa patria im, podľa novodobej logiky.
Predsa vytvárajú pracovné miesta, zahučí kdesi z pléna. Iste, tie vytvárali aj socialistické podniky v plnom vlastníctve štátu, a napriek tomu odvádzali peniaze do štátnej pokladne. Dnešní investori však často ani neplatia dane … tak, kde tu vlastne vidíme pokrok ? Možno pre vlastníkov firiem je pokrok – pretože priamo v strede Európy môžu bačovať, ako kedysi v krajinách tretieho sveta, keďže sme vlastnou ľahostajnosťou pripustili, aby zo Slovenska niekto (za výdatnej pomoci našich politikov) urobil krajinu tretieho sveta. Pretože nevidím žiadny dôvod, aby sme niekomu prispievali na vytvorenie pracovných miest, či dokonca odpúšťali platenie daní – pokiaľ máme na to peniaze, môžeme si tie pracovné miesta vytvoriť predsa sami, a zisk vopchať do vlastných vreciek, nie ?
Keby sme nevytvárali podmienky, nikto by sem neprišiel … tvrdia predstavitelia politických strán či vlády. No, a moja otázka znie – a ako je to možné, že musíme podplácať podnikateľov zo zahraničia, aby sme mali prácu ? Kde je ten génius, čo tvrdil, že podpora štátu je nezmysel, a má prežiť len to, čo je životaschopné ? Prečo ešte nesedí v base ?
Pretože, ak sme sa vrátili k praktikám, ktoré boli kedysi odsúdené a ich zrušenie viedlo ku krachu množstva podnikov, znamená to, že sa niekto dopustil ekonomickej vlastizrady, poškodil záujmy štátu a národa … a mal by nielen sedieť v base, ale hlavne denne slúžiť ďakovné omše za to, že nie sme Čína … tam by mu luxus štátneho ubytovania a stravy nahradili kúskom olova (na štátne trovy) počas posledného, verejného vystúpenia.
A to už radšej nekomentujem hlášky typu – ako ľudia plačú za komunizmom … ako môžu plakať za niečím, čo tu nebolo ? Však sme mali socializmus, ktorý mal byť predsieňou – komunizmu (čo zároveň znamená, že nikto nemôže plakať za pobytom v izbe, ktorú nenavštívil).
Niekedy si myslím, že našu súčasnú úroveň by najlepšie vystihlo nariadenie, ktoré by politikom počas verejných vystúpení zakázalo hovoriť a nariadilo híkať … pretože takých somárov, akých necháme zo seba robiť my a ešte k tomu za vlastné peniaze – som naozaj nevidel. Tým skôr, že denne na vlastnej koži poznávame, ako nás predstavitelia štátu nielen zdierajú, ale dokonca ešte aj vymýšľajú metódy, ako odhaliť každý jediný cent, aby im nič neuniklo – hoci na druhej strane hádžu miliónmi ako deti pri potoku kamienkami …
Nech si pokojne nechávajú zahraničné firmy svoje zisky, nezávidím im. Ale nech tieto zisky tvoria za vlastné peniaze, nech platia zamestnancov z vlastného vrecka a nech platia aj dane … potom môžeme hovoriť o slušnej spoločnosti, založenej na pravidlách, ktoré platia pre všetkých bez rozdielu. Dovtedy však budeme žiť len – v skorumpovanej spoločnosti. Pretože sponzorovanie súkromných firiem zo štátneho rozpočtu, ktoré si svoje zisky môžu vopchať do vrecka – pokladám len za korupciu, hoci zákonom chránenú.