Skúste si predstaviť začínajúceho podnikateľa. Keďže nevedel nájsť prácu, rozhodol sa živiť sám … dal dohromady nejaké úspory, urobil si plán a začal … lenže, ihneď narazil na prekážku v podobe infantilného predpisu z dielne ministerstva, riadeného človekom, ktorý svojho času nielen nebol schopný prečítať obyčajný graf, ale dokonca nemal ani odvahu na priznanie vlastnej chyby …
Takže, Jano má na začiatku dvadsaťtisíc eur. Niečo si našetril, keď ešte mal prácu, niečo dala rodina. Začal pracovať, no čoskoro zistil, že príjmy nebude mať, ak nebude mobilný. A tak navštívil predajňu áut, vybral si auto podľa svojich potrieb, a požiadal o finančný leasing … a ajhľa, napriek tomu, že nemá žiadne dlhy, a všetky pôžičky, ktoré donedávna mal, aj poctivo a načas splatil – leasing nedostane. Nemá totiž pravidelný príjem, nemá ešte daňové priznanie a teda nespĺňa podmienky, nastavené podľa predstáv populistu, ktorý nevie čítať grafy a ešte sa aj slabošsky vyhovára na iných, že ho údajne dobehli … populistu, ktorý sa hrdí kde-čím, ale stav verejných financií jeho slovám zďaleka nezodpovedá … keďže verejné zakázky sú pravidelne tak predražené, až národu prechádzajú oči …
A Jano ? Zúfalo premýšľa, či si má zmontovať rikšu, alebo vyhodiť peniaze za starú káru, ktorej opravy ho úplne zruinujú … a denne si má sypať do úst tabletky na upokojenie pri sledovaní správ, ako neschopní ľudia rozdávajú rôznym vandrákom peniaze zo štátnej kasy a veselo z cudzieho sponzorujú ich podnikanie … musí sa bezmocne prizerať, ako sa z verejných financií uspokojujú veritelia oligarchov, ktorí si napriek nesplateným dlhom veselo ďalej podnikajú …
A Jano, ktorý sa vždy a všade správal ku každému poctivo, dlhy si riadne a načas platil, je zrazu na základe politického a infantilného rozhodnutia občanom druhej kategórie, pretože musí dokazovať … hoci iní – nemusia. Musí niesť zodpovednosť podľa rozhodnutia ľudí, ktorí žiadnu zodpovednosť – nemajú.
Takže si na záver zhrňme fakty – Jano má k dispozícii dvadsaťtisíc eur … okrem toho má vlastnícke podiely na štyroch nehnuteľnostiach … ale má aj jasnú finančnú históriu, čistú a bez poškvrny … napriek tomu má menej práv, ako ľudia, ktorí okrádajú svojich obchodných partnerov, a nemá dostupnú úplne bežnú službu, aby si nejaký populista pohladil ego …
Na úplný záver si len dovolím pripomenúť, že niečo podobné fungovalo na začiatku 90.rokov, keď banky neposkytli služby poctivým ľuďom, ale rozdávali financie z ich vrecka rôznym vagabundom a podvodníkom, čo nakoniec skončilo – ozdravením bánk z úspor ľudí, ktorým banky zatvárali pred očami dvere.
Minister, ktorý nevie ustrážiť verejné financie, chce chrániť osobné financie obyčajných ľudí … pritom triezvo zmýšľajúci človek by mu nezveril do opatery ani bublinku do vodováhy …