Vieš, prečo mnohí ľudia nadávajú na socializmus ? Padla otázka pri posedení s kamarátmi, kde prišiel aj náš starý kolega, z oných čias – keď ľudia ešte v pravdu a lásku verili, pretože nehľadeli na jed v ústach, ktoré o týchto hodnotách hovorili. No ? Pretože je jednoduchšie na niečo nadávať, než priznať – mýlil som sa, uškrnul sa kolega.
Často sa aj sám zasmejem, keď čítam v blogoch a diskusiách, ako sme zásluhou členstva vo východnom bloku zaostali za vyspelým Západom. Neraz sa pousmejem nad spomienkami, súvisiacimi s radmi pred obchodmi a ľuďmi, ktorí čakali na podpultový tovar (alebo úzkoprofiláč, ako ktosi tomu hovoril). Ľudia majú výberovú pamäť – je to však pochopiteľné, pretože ak by mali v sebe nosiť celý život horkosť rôznych sklamaní, asi by mnohí neprežili – a tak si všetci pamätáme len to, čo nás poteší (mňa nevynímajúc). Byť objektívny, to je priam nadľudské a nie vždy možné.
Dlhy sú vraj symbolom akejsi štedrosti doby – ľudia si môžu požičiavať, pretože vedia splácať. Málokto premýšľa nad tým, ako je to naozaj. Nezabudnem na diskusiu v roku 1991, keď ma jeden ekonóm zanietene presviedčal, akým zločinom bola menová reforma v 50.rokoch. Dnes je jeho firma našou dodávateľskou spoločnosťou, ale pri spomienke na našu niekdajšiu diskusiu je akýsi zamračený. Svojím spôsobom to chápem, ťažko sa dá obhájiť nekontrolovaná “ dotlač “ európskej meny podľa bruselských pohlavárov. Psst, o tom by sme nemali hovoriť, že niekto sa správa ešte nezodpovednejšie, než kedysi komunisti … ani o tom, ako nás okráda denne oveľa viac, než oni kedykoľvek predtým.
Idete na úrad a musíte mať otvorené oči, aby ste našli, čo hľadáte … a tak vidíte aj čakajúcich ľudí, ktorí nevedia zohnať prácu … dnes poväčšine 40.- 50. či viacročných … záujem o ich služby by bol, lenže problém je v tom, ako vidia svet a koľko rozumu v hlave nosia – už akosi nemajú chuť drieť za nejakú žobračenku a tváriť sa, že je to vlastne v poriadku … majú rodiny a potreby, ktoré nemôžu ignorovať – lenže pre mnohých sú len flákači, ktorým sa nechce robiť …
Aj tak sa dá vidieť svet. Málokto chápe, že človek v zrelom veku už musí myslieť aj kúsok dopredu, pretože čas sa zastaviť nedá. Život z ruky do huby sa mu môže raz vypomstiť, a obvykle sa aj tak stane vo chvíli, keď ide žiadať o priznanie dôchodku. Najprv ho pokladali za flákača, lebo nechcel zle platenú prácu … a keď ju vzal, v čase žiadosti o dôchodok ho pokladajú za nezodpovedného somára, ktorý nemyslel na budúcnosť. Ani z voza, ani na voz …
Takže, kde je vlastne pravda ? Údajne na dne pohára vína … poznám takých, čo ju tam pravidelne hľadajú, ale nevedno prečo, vždy objavia to isté – opicu s boľavou hlavou. A to, prosím pekne, nežijeme v trópoch … je až udivujúce, čomu všetkému sa taká opica vie prispôsobiť, nie ? Celkom ma zaujme, ako ľudia hovoriaci o zločinoch 50.rokov, a hlavne problémoch, súvisiacich s obnovou hospodárstva a nešvármi, ktoré tú dobu sprevádzali … pokladajú dnes za zločincov aj tých, ktorí odmietajú (bruselskú verziu) kolektivizácie – niečo v zmysle, my vyvoláme konflikty, urobíme intrigy a spôsobíme škody … a vy to solidárne zaplatíte … akoby zabudli, že práve v oných 50.rokoch to pokladali za zločin – žiadať solidaritu … a to bol vtedy starý kontinent po krvavom svetovom konflikte, čo dnes zjavne nie je. Zrazu je každý kritik týchto súčasných postupov pomaly asociálnym živlom v ich očiach.
Už dávno sme mali mať vyrovnaný rozpočet … skoro som vyprskol smiechom, keď som tieto slová počul od istého, slovutného ekonóma, ktorý ešte nie tak dávno radil vládam, neschopným ani len uvažovať o vyrovnanom rozpočte. Asi by nevedel vysvetliť, prečo sme mali do roku 1991 prebytkové rozpočty, a to aj napriek nezodpovedným komunistom. Jeden mi hovoril, že to boli len bludy, lebo v skutočnosti bolo všetko rozvrátené a zničené … keď som bezočivo pripomenul, že predaj zničených vecí plnil štátnu kasu až do roku 2010, akosi zmĺkol …chápem, ťažko sa obhajuje, že vetešníctvo zarába toľko …
Blížia sa ďalšie Vianoce v tejto, naozaj čudnej dobe … ľudia hromadia dlhy, elity zase sľuby …
Sviatky pokoja a mieru, počas ktorých sa veselo v rôznych končinách sveta bojuje a zabíja … a to všetko len pre nezodpovednosť istého podniku, ktorý stratil niekde tatrovku vyradených zbraní. Musela to byť naozaj kvalita, keď v očiach našich moralistov zakryla spomínaná tatrovka celé vlaky a konvoje zbraní, ktoré na miesta konfliktov doviezli naši kritici.
Dnes si oči zakrývame, aby sme nevideli pravdu (nielen o Rusku) o našich spojencoch … často mám obavy, že raz si’na ich “ prosbu “ vezmeme ihlicu a oči vypichneme, aby sme nevideli pravdu, aká naozaj je. Však musíme byť solidárni, nie ? Len by sme mali dúfať, že nám niekto nielen daruje slepeckú palicu, ale aj konečne – otvorí oči, čo sme za bláznov. Už by sme to naozaj potrebovali …
Pretože problémy dneška nie sú o tom, čo bolo kedysi v našej mladosti … ale o tom, čo sme údajne s rozumom – pripustili … o hydre klamstva, pokrytectva a falošného priateľstva …