Ak v budúcich voľbách neuspejú pravicové strany, dá sa oprávnene predpokladať, že pre mnohých politikov to bude definitívny koniec na slovenskej politickej scéne. A mám pocit, že mnohí si to (až) príliš uvedomujú, a majú strach …
Ak nemám na výber, budem musieť ísť do vlády (aj s SNS), pretože SMER a ĽSNS odmietame … naozaj zaujímavý postoj, ktorý má u voliča na prvý pohľad vyvolať dojem, že niekto je ochotný akceptovať aj politického oponenta (ináč neprijateľného), len nech sa zmenia pomery – nielen na politickej scéne, ale celkovo na Slovensku. Omyl, alebo chyba lávky – v skutočnosti je to chladná kalkulácia a pokrytectvo.
Kto odmieta SMER a ĽSNS, jednoducho nemá na výber a nemôže odmietnuť aj spoluprácu s SNS. Pretože pravda je taká, že voľby nevie vyhrať – nemá program pre široké spektrum voličov – a ani nemá záujem na tom pracovať, aby voľby vyhral – však sa stačí dostať do parlamentu a potom uvidíme, niečo sa snáď podarí ušúľať – … čo vlastne potom ostáva politikovi … nemôže odmietnuť všetkých, ak si chce udržať pohodlné kreslo. Je bytostne odkázaný na to, aby spolupracoval aj s tými, ktorých inak odmieta … a preto si buduje akýsi ochranný pancier – viete, ja som nechcel, ale inak sa nedá – hoci v skutočnosti by mal skôr priznať, že nie je schopný úspechu vo voľbách, voliči ho vlastne nezaujímajú (presnejšie ho zaujíma len určitá skupina voličov), a tak len manévruje z jednej strany na druhú, aby voliča zmiatol.
Som presvedčený, že snem SMER-u len potvrdil, že slovenský politik nie je schopný vidieť realitu a urobiť z nej závery. Koho je to problém ?
Môj nie … SMER voliť nebudem, nikdy som to ani neurobil a nemal v pláne. Tak mi je úplne jedno, akým spôsobom robí svoju politiku, koho má vo svojom vedení a čo plánuje. Ale rovnako nedôverujem ľuďom, ktorí verejne povedia – keď nebude iná možnosť – tak urobíme aj to, čo ináč odmietame. Je to klamstvo …. !!! Pretože ľudia, ktorí tieto myšlienky šíria, už dnes vedia, že iná možnosť nebude … keďže nie sú schopní víťazstva vo voľbách, a sú teda bytostne odkázaní na tých, ktorých akože ináč odmietajú.
Nepochybujem, že SMER a R.Fico už dosiahli svoj vrchol v rámci politickej scény. Nepochybujem, že bude nasledovať len pokles ich podpory, a som presvedčený, že zásluhou vlastnej nekritickosti sú na rovnakej ceste, akú kedysi absolvovali V.Mečiar a M.Dzurinda – teda na ceste do histórie. Otázkou je len, kto ich odprevadí na tejto ceste … a či slovenský volič konečne pochopí, ako hlboko je systém prehnitý. Či pochopí, že je potrebná razantná zmena pravidiel. Pretože do histórie patria aj strany súčasnej opozície. A za seba poviem, že najradšej by som videl v histórii celý súčasný parlament, bez výnimky.
Kauzy ? Nič v zlom, ale Slovensko sa zmieta v rôznych kauzách od roku 1993, a pokiaľ sa aj niečo (omylom) vyšetrilo, nikdy to nemalo primeraný dopad na vinníkov. A pravicové strany pre mňa skončili definitívne vo chvíli, keď v roku 2010 išli do vlády – s M.Dzurindom a spol. Skončili pre mňa vo chvíli, keď sa nemo prizerali, ako premiérka dostáva podpásové údery z vlastných radov a nedokázali sa jej (s výnimkou vágnych vyjadrení) otvorene zastať. Účastníkov zájazdu 2010 – 2012 pokladám za hlavných vinníkov drvivého víťazstva SMER-u vo voľbách 2012, a aj vzniku súčasnej vlády.
Práve vtedy, po voľbách 2010 jasne ukázali, že im ide o jediné – účasť vo vláde, bez ohľadu na následky. Zrazu padli všetky sľuby (napríklad o odmietnutí účasti v koalícii, ak tam budú M.Dzurinda a spol.), zrazu bolo dôležité jediné – vláda. A samozrejme posty …
Ešte si pamätám sklamanie niektorých kamarátov, keď sa odhalilo zloženie vlády I.Radičovej. A pamätám si aj niečo iné, pripomienku jedného (svet znalejšieho) diskutéra, ktorý vtedy povedal len jednu vetu – účet za toto klamstvo na voličoch bude poriadne mastný. Dnes mi neostáva iné, len súhlasiť. Ten účet je naozaj mastný, a čo je oveľa horšie, ani sa nečrtá chvíľa, keď bude uzatvorený.
Neviem … určite by som dal najavo partnerovi (či politickému alebo obchodnému), že niektorí účastníci vzťahu nie sú prínosom, ale skôr záťažou … ale rozhodne by som to viac neriešil, pretože aj v politike platí zásada – kto chce kam, pomôžme mu tam. A už vôbec by som neplytval energiou v spore, kde by som nemal šancu na úspech. Ako ktosi povedal – každý má právo, aby potopil vlastnú loď bez cudzej pomoci … takže chápem aj postoj A.Danka voči všetkému, čo sa spája so SMER-om. Tým skôr, že súčasným vývojom môže získať … no sotva stratiť. Prečo by mal teda zasahovať ? Oveľa výhodnejšie je budovať a posilňovať vlastnú pozíciu …