Nemôžem posudzovať odborné schopnosti R.Procházku v súvislosti s jeho neúspešnou kandidatúrou na post sudcu v Luxemburgu. Čo však môžem posúdiť, je hanebné správanie ľudí, ktorí namiesto záujmu Slovenska uprednostnili vybavovanie osobných účtov.
Čo sa doma uvarí, malo by sa aj doma zjesť … hovorí stará múdrosť. Žiaľ, na Slovensku ju nahradilo udavačstvo na najvyššej úrovni, keď už od čias vládnutia V.Mečiara riešili neschopní stranícki funkcionári svoje problémy donášaním na rôzne ambasády či medzinárodné inštitúcie, alebo písaním nezmyselných verejných listov na rôzne – zahraničné adresy. Napokon im to aj tak veľmi nepomohlo, pretože pre autorov týchto praktík sa nočná mora s menom V.Mečiar zmenila na inú nočnú moru … s menom R.Fico, a voľby ani napriek rôznym intrigám a výraznej pomoci zo zahraničia nikdy nedokázali vyhrať.
Už v prípade kandidatúry M.Lajčáka na post šéfa OSN sa však ukázalo aj niečo iné – niektorí z tých, ktorí denne omieľajú Slovensko vo svojich ústach, neváhali verejne (a nepochybne aj skryto) intrigovať proti tejto kandidatúre, čo sa nepochybne podpísalo aj na konečnom výsledku. Však … keď zdochla koza mne, musí aj susedovi … nejako tak uvažovali a konali. Čo na tom, akým zviditeľnením Slovenska by bol prípadný úspech a obsadenie postu šéfa OSN – keď nemôžu oni, nemôže nikto.
V čase oznámenia kandidatúry R.Procházku na post sudcu v Luxemburgu sa opätovne zviditeľnovali rovnaké persóny, oduševnene volajúce po preskúmaní jeho morálneho profilu a spôsobilosti na výkon funkcie. Čo na tom, že najviac kričali ľudia, ktorí by radšej sami mali mlčať, pretože ak začne debata o morálnych profiloch, tak v niektorých prípadoch by sa musel zobrať čakan, aby bolo vôbec možné niečo vidieť … čo sa dá nazvať morálkou. Opäť sa začali vypisovať rôzne listy a oprašovať rôzne kontakty, pretože Procházka nedávno zmaril ich plány, tak mu to predsa treba vrátiť, nie ? Výsledkom je hanba pre celý štát a národ, pretože už druhý kandidát na tento post neuspel …
Ak teda pôjdete nabudúce voliť, možno by stálo predtým za uváženie, či existuje morálne právo, aby o osude Slovenska a jeho národa rozhodovali ľudia, ktorí nevedia nič iné, len intrigovať a udávať … možno by stála za úvahu aj spomienka na istého vojvodcu, ktorý udavača a zradcu z nepriateľského tábora najprv vypočul, poďakoval za jeho informácie a nakoniec nechal zastreliť – pretože ten, kto zradil raz, zradí znova – ak sa mu to vyplatí.
Pretože to vôbec nie je o Procházkovi, ale skôr o hanebnom prístupe politikov k povesti a obrazu Slovenska. Politikov, ktorí na najvyšší piedestál kladú vlastnú záujmy, a ak ostane čas … možno sa zamyslia aj nad záujmami Slovenska. Myslíte, že títo ľudia sú na dostatočnej morálnej úrovni, aby mohli riadiť našu krajinu, našu vlasť ?