Predovšetkým, zákon č.357/2004 Z.z. hovorí v článku 5 ods. 2 jasne a zrozumiteľne
Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.
Jedinou výnimkou je členstvo verejného funkcionára v štatutárnom orgáne právnickej osoby, ktoré vyplýva zo zákona, alebo výkonu funkcie verejného funkcionára. Súkromná spoločnosť do tejto výnimky žiadnym spôsobom nespadá. V zákone sa hovorí, že nesmie byť štatutárom ani podnikať. Prvú podmienku poslanec nespĺňa, keďže bol držiteľom aktívnej živnosti ( v zmysle bežných postupov verejných orgánov), o porušení druhej podmienky (nesmie podnikať) by sa možno dalo polemizovať vzhľadom na známu nahrávku s R.Procházkom.
Podľa rozhovoru, ktorý prebehol medzi I.Matovičom a B.Závodským vyplýva, že podanie na Ústavný súd, ktorým sa poslanec bráni proti už udelenej sankcii vo forme finančnej pokuty, je obsahom podania námietka voči druhej podmienke – teda nepreukázanému porušeniu pravidla, že verejný funkcionár nesmie podnikať. Súhlasím s názorom I.Matoviča, že v prípade uvedeného podania je pravdepodobné prijatie jeho sťažnosti a akceptovanie jeho výhrady zo strany Ústavného súdu. Neexistuje zatiaľ žiadny dôvod, aby táto šikovne podaná žiadosť bola zamietnutá.
Zámerne som zvýraznil slovné spojenie – šikovne podaná žiadosť. Práve preto, že je zámerne podaná tak, aby Ústavný súd neriešil porušenie zákona zo strany I.Matoviča v porovnaní s plným znením citovaného článku 5 ods. 2 zákona č.357/2004 Z.z. Pretože, ak by došlo k posudzovaniu celého prípadu v súlade s plným znením predmetného článku, nemal by poslanec Matovič žiadnu šancu na úspech. Je to vlastne právnická kľučka, ktorej výsledok má navodiť dojem, že udelením pokuty a prejednávaním ďalšieho priestupku naozaj dochádza k porušeniu práv poslanca, a jeho bezdôvodnému šikanovaniu.
Môžeme to poslancovi vytýkať ? Ani veľmi nie, však platný právny poriadok zaručuje každému právo, aby sa obhajoval spôsobom, ktorý uzná za vhodný … môže to fungovať ? Môže, ale len do určitej chvíle …
Presnejšie do chvíle, kým sa nenájde niekto, kto by požiadal Ústavný súd o plný výklad predmetného zákona v súvislosti s týmto prípadom, a teda jeho stanovisku k celému obsahu dotknutého článku. Pokiaľ by niekto podal podanie v tomto zmysle, je skoro isté, že záver Ústavného súdu by bol v rozpore s tvrdeniami I.Matoviča. A nepomohlo by mu ani pokračovanie v konaní na medzinárodnej úrovni.
Lenže … nemyslím si, že k podobnému podaniu dôjde. Neverím, že by sa našiel poslanec, ktorý by podobné podanie na Ústavný súd zaslal – či už je koaličný, alebo opozičný. Iste, mnohí by najradšej videli Matoviča mimo parlamentu, ale chladná politická kalkulácia im velí, aby veľa kričali, ale vôbec nekonali. Mohlo by sa to raz obrátiť proti nim v nejakom inom prípade, a za ohrozenie pohodlnej a bezprácnej budúcnosti im nikto nestojí – ani I.Matovič.
Takže … celý cirkus okolo mandátu I.Matoviča je len divadelným kusom, kde hercom ani režisérovi nejde o nič viac, ako pekný dojem pre divákov. Čo sa deje za oponou, ostane naďalej – po starom.