Utečenci a teror – cesta ku chváleniu európskej verzie Patriot Act ?

22. decembra 2016, cudzinec, Nezaradené

Patriot Act … zákon, ktorého podstatu vystihol najlepšie prof. D.Cole, a to slovami – “ … ľudia sú uznaní za vinných, pokiaľ sa nedokáže, že sú nevinní …“

Čo predchádzalo prijatiu zákona ? Nespokojnosť amerických voličov s politikou vlastnej vlády, zanedbávaním vnútorných problémov krajiny a pričastým zasahovaním do záležitostí iných krajín (navyše financovaným z ich vrecka). Neamerické postoje … nebolo možné len tak zapchať ústa kritikov, spôsobilo by to ešte viac nespokojnosti. A zrazu … ako na zavolanie prišiel 11.september 2001, priam ideálna situácia na schválenie právnej normy, hrubo obmedzujúcej ľudské a občianske práva. Navyše schválenej za potlesku tých, ktorých sa tak vládnuce kruhy obávali – občanov a voličov.

Pozrime sa na európsky kontinent. Dlhodobo vládne nespokojnosť s politikou únie, objavuje sa čoraz viac kritikov, prišlo britské referendum so šokujúcim výsledkom, objavuje sa čoraz viac úvah o referendách v iných krajinách, dlhy rastú, rečiam o hospodárskej stabilite neveria ani tí, ktorí ich šíria. Domček z kariet sa začína rozpadať, sen o vybudovaní impéria, po ktorom tak túžili králi a diktátori, začína byť opäť len ilúziou.

A čo je ešte horšie, aj napriek mohutnej a neustávajúcej kampani médií stráca svoje čaro aj tradičný nepriateľ – Rusko. Nepomáha ani kultúrne vymývanie mozgov za pomoci treťotriednych filmov s duševne chorými “ hviezdami „, zachraňujúcimi svet pred vopred známym nepriateľom …

A ajhľa, ako na zavolanie prichádzajú konflikty na Blízkom východe, ktosi pripraví a zaplatí krvavý prevrat na Ukrajine, v tesnej blízkosti Ruska. Ten končí občianskou vojnou, odtrhnutím Krymu … konflikty na Blízkom východe spôsobia masový exodus ľudí z postihnutých krajín. Zlyháva ochrana spoločnej hranice, pribúdajú útoky na územiach členských krajín a počet obetí rastie.

Pomôžem si nedávnymi slovami J.Stoltenberga, najvyššieho predstaviteľa NATO, ktoré možno nedokážem presne zopakovať, ale ich význam ostane zachovaný … aliancia koná len v rámci vlastných pravidiel, za účelom udržania mieru a pokoja na európskom kontinente, a v rámci zvrchovaného územia členských krajín. Avšak pohyb ruských jednotiek v západnom Rusku spôsobuje vážne obavy …

Keď som počul vystúpenie Stoltenberga, nevedel som, čo si mám myslieť. Opäť upozorňujem, že som presne jeho slová neopakoval, nedokázal som si to zapamätať, ale ich význam som zachoval … a musím priznať, že jeho slová vyvolali vo mne presný opak toho, čo možno chcel dosiahnuť. Nikdy som nepokladal NATO za obranný spolok, a len malú úlohu v tom zohrávali moje školské roky – proste neverím, že ak vás niekto fackuje a vydiera, chce vám vlastne dobre. Neveril som tomu ani v časoch Varšavskej zmluvy …

Priveľa čudných náhod … napríklad v čase, keď sa začínajú stabilizovať vzťahy Ankary a Moskvy, ako na zavolanie príde vražda ruského diplomata …

O mnohom svedčia aj slová, ktoré zazneli na slovenskej pôde, kde istý (nemenovaný) politik konštatoval, že nám neostáva nič iné, len zotrvať v únii, ak nechceme, aby nás opustili automobilky a iní investori. Vlastne priznal svojimi slovami, že sme rukojemníkmi Bruselu. Za seba dodám len to, že ľudia, ktorí tento stav spôsobili (teda plnú závislosť slovenskej ekonomiky na EÚ), by v zmysle jeho slov mali byť postavení pred súd za ekonomickú vlastizradu.

Čo je vlastne v pozadí udalostí, ktoré sa odohrali v posledných rokoch ? Mám vážne obavy, že plán na európsku federáciu, praktickú likvidáciu národných štátov a vytvorenie falošnej identity európanstva zlyháva, a tak dôjde k opakovaniu amerického scenára – v mene bezpečnosti a pokoja na európskom kontinente bude prijatý zákon, obdoba Patriot Act v európskom háve, ktorý umožní, aby bolo potlačené všetko, čo nevyhovuje bábkam v Bruseli a mocným v pozadí. Budú nás presviedčať, že

… hoci komunistická diktatúra bola zločinom, postaveným mimo zákon, diktatúra demokracie je základom verejného blaha … a kto o tom bude náhodou pochybovať, dostane férovú možnosť, aby – dokázal svoju nevinu ! K dokonalosti bude už len chýbať ústavný článok o vedúcej úlohe – Bruselu. Hoci … jeden nikdy nevie, možno sa dočkáme aj tejto zvrátenosti.