Je smutné, ak sa niekto v prvý deň Nového roka a zároveň sviatku vzniku samostatnej Slovenskej republiky dokáže znížiť len k ďalšej záplave nenávisti a zlomyseľných útokov …
Žiaľ, aj na blogu Pravdy máme niekoľko jedincov, ktorí zjavne necítia ani zamak úcty a rešpektu … niekto si podľa vlastného tvrdenia uplietol príchodom na tento blog tŕňovú korunu, aby ukázal slovenskej pospolitosti svoju odolnosť voči kritikom, hoci je skôr pravdou, že už ani nemal veľmi na výber, keďže jeho tvorbu odmietali aj tí, ktorým sa tak dlho a neúspešne tlačil do košiara. Zrejme ho nepochopili …
Máme tu aj ľudí, ktorí neustále a bez akejkoľvek hanby útočia, pretože tam, kde videli sami seba – sedia iní. Či ľudí, ktorých myšlienkové pochody nestáli ani za fajku dymu, ba v niektorých prípadoch sa stali dôvodom na zmeny pravidiel, a tak sa opakovane a pravidelne snažia útočiť na tých, ktorí sa podobnému osudu dokázali vyhnúť. Ani v ten sviatočný deň nedokážu prekročiť vlastný tieň, a aspoň (hoci aj pokrytecky) zaželať všetkým, aby ten Nový rok bol lepší, úspešnejší.
Iste, všetci sme len ľudia … a nepopieram, aj sám som sa neraz nechal strhnúť k zlostnej reakcii, ktorá často viedla k zablokovaniu konta …
No, napriek tomu vidím rozdiel medzi impulzívnou reakciou, vyvolanou provokáciou z inej strany, a permanentným útočením (často na jediného, dnes už padlého) nepriateľa, pričom práve útočiaci hlásatelia morálky majú v nejednom prípade ruky zablatené až po ramená. Prečo to robia ? Neviem, možno naozaj na viac nemajú … možno sa nevedia vysporiadať s vlastnou minulosťou, alebo potrebujú sami seba presvedčiť, že boli iní – než si ich naozaj ľudia a doba pamätajú.
Iste, nejeden môj blog môže pôsobiť ako nenávistný (predovšetkým vo vzťahu k našim súčasným “ spojencom „), ale za seba poviem, že nevidím dôvod, aby sme dnes tolerovali “ spojencom “ to, čo sme u našich bývalých spojencov ostro a neustále kritizovali … hoci mnohí zo šíriteľov dnešnej nenávisti to zjavne kritizovali až vtedy, keď už to bolo – bezpečné. Pretože si veľmi dobre pamätáme, že tzv. oponenti režimu, ktorí boli naozaj oponentmi režimu – nedostávali funkcie, ani nedisponovali nadštandardným vzdelaním. Predsa len aj štátostrana mala pud sebazáchovy, a blchy si do kožucha nepúšťala. A ak predsa – tak len preto, aby jej poslúžili.
Dajme Novému roku 2017 zmysel … ohraďme sa proti opakovanému šíreniu nenávisti, prestaňme hľadieť na minulosť krvavými očami, a nepodporujme svojou účasťou tých, ktorí nič iné – okrem opakovaného šírenia nenávisti – nevedia.
Budovanie štátu a národného povedomia je behom na dlhú trať, ktorá je lemovaná nielen úspechmi, ale aj omylmi, pádmi a boľavými modrinami. Vpred sa posúvajú v každej dobe len ľudia, ktorí niečo robia – a keď niečo robia, je pochopiteľné, že robia aj chyby.
Kritizujme, odmietajme, diskutujme … ale bardom nenávisti (všetci vieme, o koho kráča) povedzme rázne – NIE. Nenávisť nás nemôže posunúť vpred – kto nevie žiť s vlastnou minulosťou, sotva dokáže byť prínosom pre lepšiu budúcnosť.