Zimná fantázia

4. januára 2017, cudzinec, Nezaradené

Za volantom auta je zima mojím najobľúbenejším obdobím. Pravda, len v prípade, ak nasneží, čo v našich končinách nie je pravidlom.

Je to jedno z mála období, kedy si skutočne užívam šoférovanie. Z ciest zmizne väčšina suchých pretekárov, nie sú zďaleka tak preplnené, ako v inom období. Takže, dnes som si to po dlhej dobe opäť užil.

Iste, už od večera som očakával, že napadne nejaká vrstva snehu, ale vôbec má po suchých rokoch nenapadlo, že sa prebudíme do bohate zasneženého rána, ktoré mierne kalilo konštatovanie o našich cestároch a privilegovaných občanoch. Prvých sneh opäť prekvapil, a druhí majú cesty vyčistené ako pri generálnom upratovaní, zatiaľ čo ostatní asi neplatia dane – súdiac podľa prístupu správcov ciest, ktorí očistia hlavnú cestu, sídlisko s potentátmi a na ostatných sa jednoducho – vykašlú. Vraj nedostatok peňazí, len akosi nechápem, prečo podobná výhovorka neplatí v prípade občana.

Mal som na výber dve cesty – do Zvolena a do Dudiniec. Povedal som si, že Zvolen vybavím zajtra, keď budú cesty v trošku upravenejšom stave, a dnes si odskúšam zmenené auto v zimných podmienkach na relatívne ľahšej ceste. No, ľahšie nebýva vždy ľahšie …

Obvykle končia zasnežené úseky niekde v okolí Hontianskych Nemiec, no dnes to neplatilo. Naopak – čím bližšie ku kúpeľnému mestu, tým viac snežilo a tým menej bola cesta upravená. Pozitívom bolo, že aj napriek pokročilej dopoludňajšej hodine bolo na ceste minimum áut, takže sa išlo pohodlne a dala sa vychutnať aj okolitá zasnežená príroda.

Nemôžem si však pomôcť, aj tak bolo niekoľko vodičov, ktorí si zjavne neuvedomovali stav cesty, či boli na sneh nepripravení.

Neočistené auto s odletujúcim snehom, zasnežené svetlá či panické brzdenie vo chvíľach, kde stačilo dať nohu z plynového pedála.

Neviem, ale som presvedčený, že v každej lokalite Slovenska sa určite nájde voľná plocha, kde sa dá auto v pohode vyskúšať, a zistiť, ako sa správa na snehu. Rovnako by nemalo byť problémom aspoň teoretické zvládnutie zimnej jazdy, a niekoľkých zásad, ktoré minimalizujú zbytočné škody – či už na majetku, alebo v horšom prípade – na zdraví. Stále je napríklad dosť vodičov, ktorí si vykladajú maximálnu povolenú rýchlosť ako povinnosť, nie možnosť. Potom vybehne do cesty srnka, alebo sa objaví trošku ostrejšia zákruta … a ihneď majú problémy. Pritom by stačilo vyraziť na cestu skôr, ísť trochu pomalšie a opatrnejšie … v mene zásady ponáhľaj sa pomaly, alebo vyhráva ten, čo príde do cieľa a nie ten, čo je najrýchlejší.

V každom prípade, dnešná cesta bola naozaj úchvatná. Nevadila ani nutná obchádzka na ceste domov, keďže si niekto nesplnil povinnosti a strmý kopec jednoducho neočistil (hoci vedie do husto zastavanej oblasti), záverečný dojem bol jednoducho skvelý.

A fakt, že sme pravidelne v otázke údržby občanmi druhej kategórie, by nás mal prinútiť k zamysleniu, koho postaviť na čelo samosprávy v najbližších voľbách … pretože súčasnému osadenstvo je záujem občana zjavne ukradnutý.