. . . ako vrece, natrieskané hlúposťou sveta

23. januára 2017, cudzinec, Nezaradené

… pôsobia na mňa ľudia, ktorí chcú silou-mocou dokazovať, že sa dokonale orientovaní v každej oblasti života …

Chcel by si všetko vedieť ? Ani nie, povedal som kolegovi … život by bol nudný, ak by som nemohol každý deň poznať, aký som vlastne – hlúpy. Takto má každé ráno istotu, že sa niečo naučím a dokážem, že som síce hlúpy, no nie až tak, aby som sa nevedel – naučiť.

Škoda, že niektorí ľudia nechápu jednoduchosť života … a potrebujú silou-mocou prezentovať svoju hlúposť ako prednosť. Často mi vŕta hlavou, aká neodolateľná sila ich núti, aby sa pravidelne zosmiešňovali pred očami verejnosti. Niektorí si dokonca vedľa svojich hlúpostí ešte vycapia aj fotku s priloženým menom … chcú vari niekoho varovať, že v ich prípade platí – najťažšou haváriou je zrážka s blbcom ? Nevedno … je však komické, ak biedne duchovno jedného blbca chce pozdvihnúť – iný blbec.

Ale … máme tu začiatok týždňa – pondelok … prečo by sme si ho mali kaziť blbcami, nie ?

Otvorím schránku a v nej oznámenie, ako dobre urobím, ak zmením dodávateľa energií a koľko ušetrím … o chvíľu zazvoní mobil a ozve sa hlas, ktorý sa ma pýta, či mám chvíľu času, aby ma mohol osloviť so svojou neodolateľnou ponukou … odpovedám hlasu, že som bohužiaľ staromódny a orientovaný smerom k nežnému, ženskému pohlaviu, takže o nejaké neodolateľné ponuky (fúzatého) typu nemám záujem. Potom sa ozve už len známy tón v slúchadle …

Krátka cesta do práce je lemovaná jednou policajnou hliadkou, ktorá pendluje na dvadsaťkilometrovom okruhu a číha na ponáhľajúcich sa vodičov … však im treba pomôcť od peňazí a chrániť ich pred bolením hlavy z úvah, ako s peniazmi naložia, nie ? Na začiatku mesta stojí zúfalý chlapík vedľa autá v priekope, junáčikovi asi nikto nepovedal, že v zime zvykne aj mrznúť a taký ľad … to vám je iná potvora, takže si chlapec zatancoval, vyskúšal pevnosť plechov a čoskoro bude skúšať objem peňaženky … komu niet rady, tomu niet pomoci.

Zhnusená predavačka v bistre sa ma pýta, čo si želám … nič, a beriem sa k východu, predstava, že by som raňajkoval čokoľvek, dochutené jej kyslým ksichtom je horšia, než práve doručená správa o inventúre.

A tak si sadám za stôl, pijem tradičnú kávu  a hovorím si – na to, že je dnes pondelok, mám skvelú náladu … hoc problémy pracovného typu pred sebou … asi preto, že sa na rozdiel od predavačky z bistra neškľabím, akoby mi niekto nalial povestného zvonárskeho …

Nuž, aj Vám pekný týždeň … a ak stretnete náhodou truľa, ktorý všetko videl a všetko vie, pochváľte život – keďže vás jeho osudom nepotrestal.