Penízky nejsou a nebudou … známy výrok V.Klausa, ktorý sa dnes dá transformovať či skôr chápať inak – peniaze nie sú, pretože (musia byť) pre vyvolených …
Kúzlo ekonomického kreténizmu v podobe rovnej dane či iných (infantilných) opatrení pomaly vyprcháva a ukazuje sa krutá pravda – na rovnú daň veria len blázni, a tí, ktorým je záujem národa a štátu ukradnutý … ak sú plné ich vlastné mešce.
V zásade by nemusela byť rovná daň zlým nápadom, ak by bola spojená s rovnými platmi – takže príjem upratovačky by sa nelíšil od príjmu riaditeľa. Pretože sú si rovní v tom, že obaja patria do rodu ľudského, no nie sú si rovní v tom, kto a koľko musí odpracovať, aby si zarobil na svoj chlebík každodenný. Keďže však upratovačka patrí (podľa súčasných noriem) medzi plebs a riaditeľ medzi elitu, je podobný nápad skôr šialený. Túžba po nadradenosti je odjakživa vlastná ľudskému rodu … nikdy nezabudnem, ako som sa smial, keď si známy vybavil v roku 1990 živnosť, a na dvere svojej kancelárie nad svoje meno napísal – riaditeľ spoločnosti … myslel som, že sa smiechom rozpučím, keďže jediným pracovníkom “ spoločnosti “ bol on – sám.
A tak kedysi peniažky neboli, aby ich mohli zásluhou privatizácie rozkradnúť “ naši “ ľudia …
Dnes nie sú z iných dôvodov … “ naši “ ľudia spravovali veci verejné takým spôsobom, že dnes si musia kupovať pracovné miesta, aby ich pospolitý ľud pri odhalení pravdy nenamočil do smoly a nevyváľal v perí … čo bol inak kedysi naozaj prevratný obyčaj na označenie asociálov, klamárov a podvodníkov (nielen medzi obyčajnými ľuďmi). Akurát sa obávam, že na naše doterajšie stádo (nenažratých svíň) by nestačilo ani perie z celého sveta.
A tak sa dnes zodpovední demokrati potichúčky vracajú k praktikám minulosti. K tomu, čo kedysi tak odsudzovali – pribúdajú dane a poplatky, iné sa zvyšujú … platí sa dnes už za nezmysly, hoci poskytovatelia služieb ani doteraz neodvádzali služby, adekvátne inkasovaných sumám. Napríklad v oblasti údržby rozvodových sietí …
… alebo kritici komunistického systému vzdelávania a autori “ prevratných “ zmien vzdelávania začali trpieť syndrómom bumerangu a vracajú sa k tomu, čo kedysi razantne odsúdili. Asi preto, že čoraz častejšie sa ozývajú hlasy o nadmernej produkcii sprostých detí, ktoré by z hľadiska vedomostí kedysi neabsolvovali ani osobitnú školu, a robia nám skôr hanbu pri rôznych porovnaniach. Otázkou je, kto zaplatí škody, napáchané privilegovanými, politickými kreténmi …
Pokiaľ si myslíte, že po rozpade únie volajú a túžia len extrémisti a nacionalisti, veľmi sa mýlite … oveľa viac po ňom túžia tí, ktorí ich nahlas kritizujú
Prečo ? Ukazuje sa, že výpadky v príjmoch, spôsobené zrušením rôznych dovozných poplatkov, sú prakticky nenahraditeľné. Navyše – trhy bývalého východného bloku sú ovládnuté, ich hospodárstvo prakticky rozvrátené, a tak aj v prípade návratu rôznych “ starých “ pravidiel nehrozia straty odberateľov a pokles ziskov. Pretože na likvidáciu potravinárstva a poľnohospodárstva stačilo pár rokov, ale na ich obnovenie budú potrebné desaťročia. Nehovoriac o tom, že napríklad Slovensko zásluhou predajných politikov prišlo o množstvo úrodných polí, na ktorých sa postavili rôzne priemyselné areály – hoci mohli pokojne vzniknúť na troskách niekdajších (politikmi a ich kumpánmi) vytunelovaných podnikov.
Nie, rozhodne nemusíte veriť mojej úvahe nad dianím, ktoré môžeme sledovať nielen na Slovensku. Dovolím si však podotknúť, že potraviny na prídel boli kedysi následkom práve skončenej vojny … a príde doba, keď budú následkom rozvráteného hospodárstva. Pretože v obchode a politike sa úprimné priateľstvo nenosí – tam je jedinou hodnotou vlastný záujem a zisk.
A mimochodom – ak dnešnú dobu považujete za symbol prosperity a úspechu, skúste si položiť otázku – prečo sa čoraz viac okliešťujú verejné služby, prečo sa dvíhajú poplatky a spoplatňuje skoro každá oblasť života … prečo nie sú peniaze ani napriek týmto škrtom, hoci komunisti peniazmi doslova plytvali a napriek tomu dokázali financovať všetko, čo sa dnes – spoplatňuje.
Pretože v slušnej spoločnosti slúži štát národu a v neslušnej – národ štátu …