Vyzerá to naozaj pekne, keď sa bezmála tri desiatky právnych autorít podpíšu pod nejaký dokument a unisono tvrdia – dá sa vec riešiť podľa zákona …
Áno, dá … s tým môžem súhlasiť. Len treba dodať, že každá vec v súčasnom právnom systéme môže (či skôr musí) byť riešená podľa právnej normy, ktorá bola platná v čase skutku (teda čase, kedy sa skutok udial).
Iste, môžeme sa pokúsiť navliecť riešenie právnej veci alebo zločinu podľa právnej normy, ktorá bola schválená neskôr, ako došlo k spáchania skutku … len potom by sme sa mali denne modliť, aby páchateľ (či páchatelia) žil-i v právnom bezvedomí a nevšimli si porušenie zákona v ich neprospech. Možno je to možné v prípade páchateľov so základným vzdelaním, alebo nemajetných – s právnymi službami na báze štátom prideleného obhajcu, kde sa skôr jedná o budenie dojmu právneho štátu – ale určite to nebude fungovať v prípade páchateľov, ktorí majú dostatok prostriedkov na zaistenie primeranej obhajoby.
Sotva sa dá vec z 90.rokov riešiť v duchu právnej normy, vytvorenej v roku 2006 a Slovenskom akceptovanej v roku 2014.
Ktokoľvek tvrdí niečo iné, a je absolventom právnickej fakulty, nositeľom príslušného titulu, mal by sa zamyslieť, či si naozaj zaslúži, aby sa tým hrdil …
Nikto nespochybňuje, že obete zločinov si zaslúžia spravodlivosť, spojenú s označením páchateľov a ich viny. Otázkou je, o akej spravodlivosti sa hovorí, ak v mene jej nastolenia sa hľadajú rôzne kľučky a spôsoby, ako obísť zákon – kedysi platný a záväzný. Otázkou je, akú hodnotu bude mať spravodlivosť s nálepkou zásahu do ústavného zákona …
Možno by stálo za úvahu iné riešenie – zasadnutie a prejednanie veci pred tzv.občianskym tribunálom, ktorí by vytvorili odborníci z oblasti práva, vypočuli by si výpovede (žijúcich) svedkov a na ich základe by vyniesli formálne rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré by už síce nikoho neposlalo za mreže, ale na základe férových pravidiel v duchu zákona (a nie infantilného politického súboja v záujme rôznych klamárov) by všetkým odhalilo skutočnú pravdu o ľuďoch a udalostiach, ktoré poznačili spoločnosť a dobu.
Slovensko a slovenskú spoločnosť poznačili udalosti z 90.rokov spôsobom, ktorý nemôže vyriešiť žiadny rozsudok … asi by sa to dalo poslať do minulosti len udelením generálneho pardonu a urobením hrubej čiary za minulosťou … ale to by sme museli vedieť stáť nad vecou a nepremýšľať s krvavými očami
Lenže spomienka na generálny pardon V.Havla, či rôzne kotrmelce v podaní jeho nasledovníkov niečo také úplne vylučuje. Možno aj preto máme väznice preplnené chudákmi, ktorí nemali na obhajobu (a často sa dopustili triviálnych porušení zákona), a skutoční vagabundi veselo behajú po slobode na základe procesných chýb (akosi nemôžem uveriť v náhodnosť ich vzniku).
Sme ľudia … a robíme chyby. Neverím však, že chyby minulosti sa dajú napraviť (úmyselnými) chybami v súčasnosti. Neverím v spravodlivosť a budovanie právneho štátu na základe politickej objednávky za pomoci kľučkovania medzi paragrafmi a prispôsobovania si faktov. Trest má význam, ak naplní účel … lenže, aký účel naplní rozsudok či trest nad osobami, z ktorých väčšina už nie je v pozemskom svete ? Je vôbec možné, aby došlo k objektívnu rozhodnutiu vo veci, ak rozhodujúci svedkovia nemôžu vypovedať ?
Koľko ľudí bude mať vyriešené vážne sociálne problémy, ak sa zrušia amnestie a bude bojovať s démonom minulosti ? Koľkí sa najedia, vyliečia, alebo nájdu bývanie – ak sa konečne splní sen ľudí (často len úbohých, pomstychtivých a chamtivých) o potrestaní dnes už bezvýznamného dedka ? Naozaj veríte, že sa riešením spomínanej veci niečo na Slovensku zlepší ? No, možno by ste si mali predtým položiť inú otázku – čo vlastne urobili pre váš lepší život ľudia, ktorí sa v tejto rane neustále vŕtajú ? Koľko morálky a charakteru nájdete v ľuďoch, ktorí z utrpenia obetí a ich rodín vytĺkajú (hlavne) politický kapitál ?
Ak obíde politik zákon raz a prejde mu to, bude ho obchádzať pri každej príležitosti. Sú toho dôkazom 90.roky, a dôkazom toho je aj súčasnosť – dnes sa opäť niekto pokúša prispôsobiť zákon svojim potrebám (a vôbec to nie je len prípad amnestií, ale napríklad aj župných volieb) … aké záruky môže dať pre váš život spoločnosť, kde sa zákony prispôsobujú záujmom a potrebám elít a vôbec neslúžia v prospech národa ?
A kde beriete istotu, že všetko bude na správnej ceste, ak niekomu schválite prekrútenie pravidiel v (zdanlivo) morálnom záujme ? Kde beriete istotu, že sa to raz neobráti proti vám, ak sa náhodou vzopriete konaniu, poškodzujúcemu vaše záujmy a zasahujúcemu do vašich (zákonom chránených) práv ?
Uctime si obete a nedovoľme, aby po ich pamiatke šliapali kariéristi či egoisti … ktorých zaujímame len v čase volieb …