Hra na boj (nielen) proti extrémizmu

6. februára 2017, cudzinec, Nezaradené

Dnes je moderné, keď sa proti niečomu bojuje … chudobe, nezamestnanosti, extrémizmu … náklady rastú, projekty pribúdajú a výsledky sú – chabé. Prečo ?

Možno preto, že vo väčšine prípadov ide len o naplnenie nariadenia, či urobenie akejsi čiaročky v príslušnej kolonke … ťažko sa diviť ľuďom, uvažujúcim o rôznych, niekedy naozaj absurdných radikálnych riešeniach, keď denne musia bojovať o holé živobytie, a prakticky nemajú žiadnu šancu na zlepšenie svojej situácie. Problémy môžeme hasiť intenzívne, ale vždy to bude len riešenie následkov – a my by sme mali odstraňovať príčiny.

Súhlasím s názorom, že rozšírenie výuky dejepisu asi veľmi nepomôže v boji proti extrémizmu. Za hlavný dôvod však pokladám skutočnosť, že učebnice dejepisu sú kvalitou na takej žalostnej úrovni, že sa sotva hodia na kúrenie … o výuke radšej ani nehovorme. Mám na mysli hlavne materiály, používané na základných školách – pripomínajú skôr materiál pre osobitné školy, alebo výuku dejín pre analfabetov. Obrázočky s niekoľkými riadkami sterilného textu … a deti, doslova zavalené rôznymi domácimi prácami, kde si prácne hľadajú podklady a vlastne robia to, za čo iní dostali zaplatené … dnešná výuka na základných školách je skôr fraškou, čomu zodpovedajú vedomosti i správanie mládeže. A keď to spojíme s neuveriteľnou a sotva pochopiteľnou toleranciou voči záplave vulgárneho a násilného obsahu rôznych médií, sotva sa môžeme diviť, čo všetko v dnešnej spoločnosti kvitne.

Nehovoriac o neúcte k vlastnému národu a jeho minulosti … ťažko pochopiť, že na jednej strane je popieranie holokaustu trestným činom, no na strane druhej sa vôbec nehovorí (ba ani nepripomína) “ holokaust “ slovanských národov z II.svetovej vojny. Ešte zarážajúcejšie je, že členskými krajinami rôznych medzinárodných organizácií sú krajiny, kde môžu (dokonca s ochranou polície) pochodovať pohrobkovia rôznych nacistických organizácií – napríklad v Lotyšsku obdivovatelia Waffen SS. V (údajne) mienkotvorných médiách nenájdete o tom zmienku, a ak náhodou – tak len kdesi na okraji.

Čo je prípustné v Lotyšsku (či na Ukrajine, kde sa občianska vojna začala tiež krvavým Majdanom a účasťou rôznych extrémistov, najmä obdivovateľov S.Banderu a spol.), sa potom nenápadne prenáša aj na iné miesta … aj do slovenského parlamentu, kde hlavy (imunitou) pomazané tvrdia nielen nezmysly o holokauste, ale aj schvaľujú absurdné zákony. Pritom by mohli hľadieť na parlament z úctivej vzdialenosti a svoje infantilné názory šíriť len potichu doma – nad pivom, ak by bola spoločnosť postavená na základnom princípe – záujme o osud každého občana, bez ohľadu na jeho pôvod, majetok a spoločenské postavenie.

Typickou ukážkou zvrátenosti dnešnej spoločnosti sú napríklad úvahy o problémoch dôchodkového systému. “ Odborníci “ tvrdia, že základom všetkého je rast počtu dôchodcov … pritom by sa stačilo obzrieť do minulých rokov, a uvedomiť si, že skutočným problémom nie je rast počtu dôchodcov, ale žalostné čísla pôrodnosti na Slovensku, či exodus ľudí za prácou do zahraničia – pretože doma nájdu len povinnosti, a veľmi málo práv. Vrátane absentujúceho práva na primeranú mzdu za odvedenú prácu. A Keď k tomu pridáme často skrytý rast cien, daní či rôznych poplatkov (a stále pokračujúce okliešťovanie verejných služieb) – ťažko sa diviť, koľko sluchu sa dnes dostáva extrémnym názorom. Čo si majú myslieť napríklad príbuzní pacienta, ktorého vozí záchranná služba po celom kraji, pretože napriek oficiálnym číslam nevie nájsť miesto na umiestnenie v nemocnici ? Asi nebudú veriť, že je prebytok lôžok v nemocniciach …

Sýty hladnému neverí … a pokiaľ niekto z pomazaných nezažije na vlastnej koži, ako jeho príbuzného odvezú z Bratislavy na vyšetrenie do Pezinka, a potom napriek ťažkému stavu prevážajú do nemocnice v Galante (príklad dnešných absurdných riešení), tak sotva pochopí sklamanie a rozhorčenie ľudí. Ak ho vôbec zaujíma a chce ho chápať …

Slová politikov znejú síce pekne, ale nie je na nich zrnka úprimnosti a pravdy. Ak by to bolo inak … nemali by sme dnes spoločnosť zaplavenú ľuďmi v núdzi, nepripomínala by slovenská priemerná mzda nemecké vreckové … či sociálne dávky v niektorých krajinách …. a rozhodne by sme sa nemuseli zaoberať prejavmi extrémizmu. Sotva sa však môžeme nad extrémizmom pohoršovať, keď sa s ním nevieme vysporiadať ani v parlamente … nehovoriac o vulgárnom správaní, ktoré sa už stalo v prípade nejedného poslanca doslova normou.

Životná múdrosť našich otcov a dedov hovorí jasne – či už dáte jedného somára medzi desať inteligentov, alebo jedného inteligenta medzi desať somárov, výsledok je vždy rovnaký – jedenásť somárov. Pretože horšie sa ľahšie nasleduje … a obvykle pôsobí aj vábivejšie … (možno preto naše politické špičky bez rozdielu klamú, zavádzajú a hrabú na všetky strany, nie ?) … extrémizmus je len následok, nie príčina deformácie spoločnosti … a ak nevyriešime príčiny, určite si neporadíme s následkami …