Dajú ti 30% úrok, ak podpíšeš zmluvu a vložíš peniaze, lákal ma kamarát. O pár rokov neskôr stál v radoch protestujúcich a žiadal, aby mu štát vrátil peniaze, ktoré on pod vidinou vysokého úroku zveril akejsi spoločnosti … a stratil.
Sadli sme si vtedy na pivo a zanietene hovoril, ako sa musí všetko prešetriť, musia sa vyvodiť dôsledky a štát odškodní poškodených … dodnes si pamätám, ako ho zarazilo, keď som len mlčky popíjal a nič nehovoril. Len po jeho tiráde som sa opýtal – mal si zisk z investície ? No, na začiatku som dostal, priznal. A s kým si sa o zisk delil ? Ako … s kým … nechápal. Prečo by som sa delil, však som investoval svoje peniaze. Hm, ak nebol dôvod deliť sa o zisk, nie je ani dôvod, aby sa delila strata, nie ? Vtedy sa urazil, a nejaký čas sa so mnou nebavil.
Čo už … u susedov v Čechách práve prebieha niekoľko súdnych konaní, kde investori žalujú poradcov o náhradu škody, pretože na základe ich poradenstva investovali, a nakoniec stratili svoje peniaze. Akosi sa nám vytráca zodpovednosť za vlastné rozhodnutia … akoby všetci chceli zarábať, zobrať v prípade úspechu smotanu, a v prípade neúspechu podať žalobu v zmysle – to on mi tak zle poradil. Akosi ešte ani dnes ľudia nechápu, že niekto im síce môže dať radu, dokonca aj dobre mienenú – ale konečné rozhodnutie je vždy na ich pleciach, a môžu povedať aj – nie, neinvestujem. Možno by niekedy stačilo, keby okrem rady poradcu venovali trochu času aj získaniu informácií o tom, do čoho vlastne chcú investovať. Možno … a možno by si stačilo uvedomiť, že žiadna investícia nie je zaručená, a vždy existuje riziko – neúspechu.
A možno by pomohlo myslieť aj na zadné dvierka …
Akosi neviem pochopiť, prečo ľudia investujú všetky svoje úspory … či sa zamerajú výhradne na jediný produkt. Mnohí sa mi smiali, keď som obišiel “ štedrú “ ponuku nebankoviek, mnohí sa mi smejú dnes, že som príliš opatrný a dávam príliš málo a rôznymi smermi. Občas ma napadne, či by som sa aj ja nemal smiať, keď zazvoní telefón a donedávna od ucha k uchu vyškerený investor sa ma skrúšene pýta, či by som nemohol požičať stovku-dve, pretože investícia sa akosi neúročí, hoci on dal všetko – čo povymetal po skriniach a účtoch, a tak dnes nemá – ani na chlieb.
Niekedy mám pocit, že chamtivosť je väčšia – než rozum.Inokedy – svet je plný bláznov … bohatých bláznov, ktorí veria na lietajúce “ pečené “ holuby. Vraj prejavujem primálo súcitu s tými, čo prišli o svoje peniaze – napríklad v nebankovkách. Vtedy ma napadne, koľko súcitu voči mne prejavujú investori, ktorí by sa so mnou v žiadnom prípade nechceli deliť o zisk, ale veľmi by ocenili, ak by som sa podieľal na likvidácii ich strát. Dosť zvláštna logika …
Pritom by stačilo tak málo … premýšľať, a nevsádzať na jediného koňa … a uvedomiť si, že investícia je vždy sprevádzaná aj rizikom – straty.