Hoci uplynulo bezmála tridsať rokov, ešte stále máme v aktívnej politike pozostatky novembra 1989, dokonca aj takých charakterným ľudí, ktorí kedysi oduševnene vrešťali na námestiach “ nechceme doživotných aparátčikov “ … asi preto, že vtedy medzi aparátčikov nepatrili …
A hoci nikdy nemali pre národ nič, čo by bolo naozaj prospešné, stále sa snažia parazitovať na jeho účet a pre nedostatok iných schopností, aspoň národ rozoštvať medzi sebou … tak to už proste chodí v krajine, kde sa môže predseda politickej strany s podporou na úrovni štatistickej chyby “ pregrcať “ do poslaneckej lavice na kandidátke – inej strany. Ešte smutnejšie je, že politická mŕtvola s popularitou kravského exkrementu na poľnej ceste môže hovoriť o morálke a navrhovať zákony.
Napadlo ma, ako by asi vyzeralo Slovensko, keby na účasť v parlamente stačilo, aby politická strana získala 0,7% hlasov voličov – teda v systéme, podobnom Holandsku. Ak už nič iné, bol by to zrejme aspoň kvalitný kabaret … pretože dnes je to len zúfalá verzia frašky.
Môžeme začať prezidentom, ktorý vystupuje tak nestranne, až pripomína niekdajších futbalových rozhodcov z čias socialistického federálu, keď mimopražské kluby prehrávali zápas už pred cestou – do Prahy. Štátnik ? Kdeže … ani náhodou. Na štátnika si ešte nejaký čas musíme počkať, a to nielen vo funkcii prezidenta. Premiér ? Nuž, skôr by svedčalo označenie – priemer. Pretože jeho najväčšími úspechmi sú opakované víťazstvá vo voľbách, ktorým predchádzalo (na slovenské pomery) unikátne zjednotenie a pohltenie malých subjektov od stredu smerom – vľavo. Na prvú vládu potreboval slovenskú verziu LenOna, druhú mu darovali sebeckí protivníci, a tretiu mu (doslova) zostavili nepriatelia, keďže vlastnú spoluprácu chceli postaviť na základoch z predošlého (vzájomného) obhadzovania – hnojom. Myslím, že R.Ficovi musí závidieť celý civilizovaný svet, sotva sa nájde krajina, kde by najväčšiu podporu politikovi jeho rangu priniesli – konkurenti.(medzi pospolitým ľudom sa používa termín hlupáci)
Morálka a spravodlivosť aj po rokoch … o nič iné nám nejde …
Ale kdeže, aj keby to zaznelo z úst iného slovenského politika a nie zúfalca, bojujúceho o miesto na slovenskom politickom výslní od čias (komunistami riadeného) prevratu, aj tak by som tomu neveril. Morálka sa v slovenskej politike hľadá zásadne len u konkurencie, ostatní môžu všetko – aj keď nevyhrajú voľby.
Koľko nás to bude stáť ? Napadne ma pri predstave, že sa konečne zrušia amnestie V.Mečiara, prestaneme byť obťažovaní duchmi minulosti … asi veľa, pretože ak sa zrušia, budú nasledovať roky vyšetrovania, výhovoriek na (už neexistujúcich) svedkov a materiály, súdnych sporov a nakoniec žalôb na Slovensko (ak by nejaký rozsudok aj padol) pre porušenie ľudských či občianskych práv, alebo medzinárodných dohôd. Všetci sú presvedčení o svojej pravde a nutnosti bojovať za spravodlivosť, ale svoj majetok by do toho boja … asi nevložili. Nie asi, skôr určite. Predsa len, za cudzie sa bojuje ľahšie.
Však aj ozdravenie najväčšej zdravotnej poisťovne sa malo udiať podľa scenára – vieme, kto hospodáril nezodpovedne a spôsobil škody, ale jednoduchšie je oklieštenie služieb pre poistencov, nie ? Nečudo, ktovie aká špina by sa vyvalila na svetlo sveta, ak by niekto mal záujem zistiť, kde a prečo tečú peniaze poistencov.
Slovensko je proste stále v závese hesla – pre funkciu a postavenie všetko. Nič o tom lepšie nesvedčí, ako úroveň morálky politikov, ktorí nevedia získať ani tých úbohých 5% na získanie postu v parlamente, pretože nevedia osloviť voličov programom na reálne riešenie potrieb … a tak potichu, potajomky preliezajú neosvetlený plot u suseda, pretože morálka áno – pre tých ostatných.
Možno by sa mali zamyslieť, prečo Kotleba dokáže získať podporu na účasť v parlamente (hoci je podľa nich extrémista), a oni – slušňáci a poctivci od kosti – nie. A možno na túto otázku znie odpoveď celkom jednoducho – je ľahšie nájsť 10% voličov, ktorí podporia Kotlebu napriek jeho názorom, než nájsť 5% hlupákov, ktorí podporia boj večných kandidátov o funkcie … predsa len časy VPN (VšetkoPatríNám) už dávno pominuli.