Elity sa nemenia, presnejšie sa nemenia na Slovensku. Dalo by sa povedať, že fungujú na baterky, líši sa len dodávateľ energie.
V čase nášho detstva sa oháňali nenahraditeľnosťou úlohy ZSSR v našom živote, organizovali rôzne súťaže, ktoré mali často jediný účel – pokrytecké blahorečenie nášho spojenca v akejkoľvek situácii. Niekedy to zachádzalo až do absurdností, keď vám napríklad nejaká pomazaná hlava ako dôkaz vašich znalostí vybrala písomné priateľstvo s niekým, kto žil v krajine, kde včera znamenalo u nás zajtra, hoci vlastne často aj – predvčerom. Akurát sa o tom akosi nehovorilo.
Buďme radi, že je to za nami, zaznelo v známom filme z úst B.Polívku. No radi síce sme, ale za nami to nie je. Pretože tie naše bývalé špičky sú väčšinou na dôchodku, niektoré už hrajú golf na nebeskom ihrisku, ale vychovali si dôstojných nástupcov, ktorí dnes deformujú spoločnosť úplne rovnako. Iste, dnes sa už nehovorí o bývalom ZSSR, dnes sa naučili pár nových slov a všetko, čo súvisí s kritikou Bruselu, teda náhradníka za moskovské politbyro, je nesprávne, zlé a možno čoskoro sa dozvieme, že aj prejav protištátneho myslenia. Alebo konania.
Nie, nikdy som si nerobil ilúzie o súčasnom ministrovi zahraničia, M.Lajčákovi. Ale predsa len som sklamaný, že akosi pričasto chodí a hovorí (obrazne povedané) v predklone.
Vlastne by som sa nemal diviť, pretože aj v iných vrstvách spoločnosti, oveľa nižšie položených, sa prevzala zmena postoja a dnes sa všetci klaňajú smerom, ktorým ešte nie tak dávno posielali neveľmi prívetívé slová. Napokon, politbyro ako politbyro, na sídle predsa nezáleží a treba naozaj otvorene priznať, že to bruselské prekonalo svojich moskovských predchodcov vo všetkých smeroch. Hlavne v otázke potláčania akéhokoľvek názoru, ktorý nie je v súlade so záujmami jeho členov (viď záložka euroval a spol.)
Napokon, nemôžeme sa tomu diviť. Nerád to hovorím, ale najväčší klub podporovateľov bruselských praktík tvoria bývalé nomenklatúrne kádre. Moc a peniaze nesmrdia. Aj v rôznych diskusiách sú najhorlivejšími podporovateľmi politiky Bruselu chránenci bývalého režimu, rôzne pochybné existencie, ktoré sa iste len náhodou ocitli na stránkach rôznych archívov bývalej štátnej bezpečnosti či vzdelanci, ktorým sa vyššieho vzdelania dostalo až v dobe, keď už o ich úrovni nerozhodovali schopnosti, ale peniaze.
Niekedy mám pocit, že v Bruseli sedí viac boľševikov, ako kedy sedelo v Kremli.
Smutné je, že rozhodujú o našom bytí. Ešte smutnejšie, že na povel zrážajú opätky a do sveta vykrikujú nezmysly o tom, ako zle dopadneme, ak si dovolíme pochybovať o jedinej pravde, ktorá sa dnes nehalí do červenej látky s kosákom a kladivom, ale do modrej s kruhom žltých hviezdičiek. Pritom to nie je tak dávno, čo mnohí z nich zanietene vykrikovali o pobúrení, ktoré v nich pohľad na rovnaké symboly vyvolával.
Nemôžem si pomôcť ale ak niekto nevidí budúcnosť Slovenska inak, než v predklone pred Bruselom, nemal by zastávať verejné či štátne funkcie. Budúcnosť je o perspektíve lepšieho života, a zatiaľ vidím len to, že dnešné nomenklatúrne kádre z Bruselu nevedia riešiť problémy, ba často ich ešte zhoršia. Zadĺženosť krajín spolku rastie, škody spôsobené rôznymi podvodníkmi z radov politikov a finančníkov sa hádžu na plecia národov, pravidlá sú len pre slabých a chudobných.
Ak je pre niekoho táto realita jediná, mali by sme sa zamyslieť, kde budú žiť naše deti a aké bude ich postavenie. Akosi mi napadá nepríjemná odpoveď – sluhovia moderných feudálov, ktorých do tejto pozície dostali ich vlastní zástupcovia – za ich peniaze. Naozaj “ svetlý “ zajtrajšok.