Slovenským televíznym spoločnostiam sa nepáči, že na Slovensko preniká signál, prinášajúci produkciu od susedov spoza rieky Moravy. A tak volajú po ochrane pred údajným porušovaním rôznych práv. Pravda je však niekde inde.
Problém spočíva v neschopnosti slovenských médií ponúknuť divákovi kvalitný obsah, ktorý by mal nielen primeranú úroveň, ale navyše by nebol neustále zneucťovaný rôznym druhom reklamy, počnúc dámskymi vložkami a končiac sporením na pohreb, aby príbuzní náhodou neskrachovali. Slovenské obrazovky sú v prípade prevádzky zaplavené nekultúrnym odpadom v podobe primitívnych telenoviel s osôbkami, neustále vypliešťajúcimi oči a držiacimi jazyk za zubami (odkaz na jednu aktuálnu hlúposť, z indickej ? produkcie), či nesmrteľnými a nepriestrelnými bojovníkmi, ktorých “ veľdiela “ z minulosti a postupne posúvajú od jedného poskytovateľa k druhému. Našťastie, keď už nefunguje orgán dozoru, ktorého povinnosťou je o.i. zabrániť, aby sa v čase medzi 6,00 hod. ráno a 22,00 hod. večer vysielal obsah s násilnou tematikou, funguje aspoň tá klasická životná pravda, že všetci starneme. A platí to aj pre tzv. filmové hviezdy či celebrity, čo nám dáva istotu, že nás už nemôžu zahrnúť novými primitívnosťami.
Susedia spoza rieky Moravy už dávnejšie pochopili, že cesta násilím a krvou vedie k ďalšiemu násiliu a krvi – akurát to prvé sa odohráva na televíznej obrazovke, kdežto druhé v reálnom živote, kde si niektorí jedinci chcú vyskúšať všetko možné aj v praxi. A tak sa ich prístup k médiám predsa len zmenil.
Postupne pribúdajú diela z vlastnej produkcie, ktoré možno nepôsobia tak, ako vyleštené produkty z Hollywoodu, ale ich autori sa snažia opierať o reálne príbehy s minimálnou vulgárnou či násilnou zložkou, hľadajú témy v dejinách vlastnej krajiny, či sa snažia o realizáciu vlastných myšlienok. Keď sa k tomu pridajú známe diela z minulosti, ktoré majú skutočný punc kvality, hlavne hereckými výkonmi, nemôžeme sa diviť správaniu slovenského diváka. Nemôžeme sa diviť tomu, že čoraz častejšie sleduje vysielanie od susedov, kde je predsa len kvalita viditeľná a naopak sa začína odpútavať od domácej zdieľanej produkcie, ktorá naozaj za veľa nestojí. Svoju úlohu v tomto smere zohrávajú aj rastúce poplatky za poskytovanie služieb, keďže ani verejnoprávna televízia nie je bez spoplatnenia, a tak sa nemožno diviť, ako sa ľudia správajú a čo vlastne očakávajú. Za svoje peniaze očakávajú aj primeranú kvalitu, ktorá však neprichádza.
A čoraz častejšie sa objavujú požiadavky na zostavenie vlastných balíkov programov, kde programy s výnimkou STV1, STV2 či TA3 absentujú. Zatiaľ však žijeme dobu, kde sa nedá objednať balík služieb bez základnej ponuky, v ktorej sú zahrnuté aj programy JOJ, JOJ Plus, Markíza, DOMA, WAU či Dajto. Je však len otázkou času, kedy poskytovatelia pochopia, že prichádzajú o klientov, ktorí nestoja o ponuku slovenských komerčných staníc, ale mali by záujem o balíky, vytvorené podľa vlastných predstáv – a túto službu, teda vlastný výber bez základného balíka s nepotrebnými stanicami – ponúknu. A vtedy sa ukáže aj reálny záujem o slovenské komerčné médiá v číslach, čo bude aj zhodnotením kvality, ktorú ponúkajú.
Takže celý nárek vlastníkov slovenských komerčných staníc je len typickým pokryteckým plačom nad vlastnou neschopnosťou. Neschopnosťou ponúknuť divákovi kvalitu. Neschopnosťou osloviť diváka takou skladbou programu, ktorá bude jedinečná. A možno by sme si mali dať aj otázku, či by nebolo lepšie zrušiť nefunkčný kontrolný orgán nad vysielaním, keď aj tak svoju funkciu neplní. A svojou nečinnosťou len chráni tých, ktorí ignorujú zákonné pravidlá.