Cez sviatky za krásou prírody

14. apríla 2017, cudzinec, Nezaradené

Myslím, že cez veľkonočné sviatky by sa patrilo myslieť aj na krajšie súčasti nášho života … (kliknutím na obrázky sa zobrazia v skutočnej veľkosti)

stiavnica-tajchy-kopia

Čo si tak urobiť výlet do okolia Banskej Štiavnice ? Zatiaľ ešte nie je preplnené návštevníkmi, netreba hľadať miesta na parkovanie,či sa niekedy aj hádať s domácimi, ktorým príliš návštevníci nevoňajú.

Dnes už síce nenájdete v okolí Banskej Štiavnice pôvodných 66 tajchov, ale aj tie zostávajúce dokážu ponúknuť pokojnú chvíľu oddychu a nezabudnuteľný pohľad či zážitok.

Od niektorých tajchov sa vám naskytne aj krásny pohľad do dolín, napríklad na druhej fotografii vidíte v diaľke obec Banská Belá.pohlad-z-dialky-na-bansku-belu Neďaleko sú situované aj známe kúpele Sklené Teplice, alebo Repište. Tam si môžete obzrieť atrakciu v podobe repliky hradu.hodrussky-tajch-kopia Alebo sa môžete vypraviť k Hodrušskému tajchu (tretia fotografia), v ktorom sa síce asi tento rok veľa ľudí neokúpe, no napriek tomu je zasadený do krásnej okolitej prírody. Keď už hovoríme o kúpaní, nie je to síce vo väčšine tajchov zakázané, ale vždy len na vlastné nebezpečenstvo. A treba priznať, že v mnohých je aj počas horúceho leta pomerne chladná voda. Ale na to sa dá zvyknúť, mám to rokmi odskúšané. A treba uznať, že postupne pribúdajú aj služby pre návštevníkov, dá sa ľahko nájsť ubytovanie v príjemnom prostredí, či už rodinnom alebo hotela.

strbske-pleso-kopiaNedávno som navštívil Štrbské pleso. Do Tatier chodím veľmi rád už od detstva, no začínam mať pocit, že sa menia na niečo, čo nemá veľa spoločného s prírodou. Niekedy si pripadám ako na sídlisku, omylom vsadenom do nádhernej prírody. Nehovoriac o tom, ako sa Tatry pomaly a iste vzďaľujú bežným ľuďom a stávajú sa skôr “ parkoviskom “ pre rôzne, často veľmi pochybné celebrity, ktoré sem párkrát v roku príde vyvetrať kamarátov, aby sa pochválili honosnými apartmánmi.

Akosi sa dostávame niekde, kde sme nechceli byť. V pozadí na fotografii je vidieť chátrajúci skokanský mostík, nad ktorým doslova srdce zaplače. Často mám pocit, že sa za každú cenu ženieme za niečím, čo je vlastné iným a nevieme byť sami sebou. Nedivím sa, že naše deti nepoznajú slovenskú prírodu, keď sa z mnohých lokalít stali doslova luxusné zóny, kde si dlhší pobyt bežný človek nemôže dovoliť. A čo ma veľmi prekvapuje, namiesto prispôsobenia sa realite radšej nariekame nad zlými sezónami, ako by si nechceli poskytovatelia služieb uvedomiť jednoduchú pravdu – jednou vecou je stanovenie ceny za poskytnutie služby, a inou vecou je nájdenie klienta, ktorý si tú cenu môže dovoliť zaplatiť. Nehovoriac o tom, že poskytnuté služby často nezodpovedajú požadovaným cenám. Ale to je už otázka na niekoho iného, či na zamyslenie, prečo ešte nemáme na rozdiel od iných krajín jednotné pravidlá na poskytovanie služieb a inštitúciu, ktorá by tento sektor spravovala. Pretože cestovný ruch dokáže priniesť pracovné miesta i dane do štátnej pokladne. Čo však prinesú luxusné no väčšinu roka prázdne apartmánové domy, to akosi neviem zhodnotiť. Možno to niekomu vyhovuje, ktovie. Tak, ako komusi vyhovovala veterná smršť v Tatrách, ktorá zničila lesné porasty a zlé jazyky hovoria o verejnom nezáujme na obnovu lesov v záujme naplnenia snov a cieľov developerov. Škoda, že nemáme úctu k prírode ako v iných krajinách.

Niektoré veci asi nezmeníme, ale môžeme zmeniť náš život. Iste, počas Veľkej noci máme zaužívané zvyky, ale čo tak vyskúšať zmenu a ísť do prírody ? Nadýchať sa čerstvého vzduchu a pozrieť na miesta, kde sme ešte neboli alebo ich už dávnejšie nenavštívili ? V každom prípade, vyplatí sa mať pri sebe aj teplejšie oblečenie.

(fotopríloha – archív autora)