Taxikári neprotestujú prvý raz, a rozhodne nie naposledy. Problém je však v tom, že si dnešnú situáciu spôsobili sami, svojou zaslepenosťou a v nejednom prípade aj chamtivosťou či bezohľadnosťou.
Korene dnešného problému, teda neželanej konkurencie rôznych online služieb, sú niekde v dobe, keď sa taxikári spojili s veľkými dopravcami a vynútili si zmenu zákona, súvisiaceho s poskytovaním služieb v doprave. Ich cieľom bolo odstavenie drobných “ podnikateľov “ zo zúfalstva, ktorí často po strate zamestnania začali poskytovať služby nepravidelnej prepravy vlastnými autami, aby zaistili svojim rodinám prostriedky na obživu či mohli platiť účty … a často aj dlhy. Výsledkom boli zmeny zákona o doprave, ktoré označili za taxík aj deväťmiestne dodávky, pribudla aj absurdná administratíva a či sa pritvrdili podmienky na získanie licencie, a dnes sa ukazujú následky.
Nikto si nechcel uvedomiť, že drobní dopravcovia často poskytovali služby klientom, ktorých nemohli obslúžiť veľkí dopravcovia a taxislužbu si z finančných dôvodov nemohli dovoliť využiť. Nikto si nechcel uvedomiť, že medzi dopravcami sú aj takí, ktorí licenciu na taxislužbu podľa nových podmienok nemôžu získať, často z dôvodov, ktoré nemohli vyriešiť. Nikto si nechcel uvedomiť, že títo ľudia môžu skončiť na úrade práce a na ich sociálne dávky sa budú skladať aj tí, ktorí sa ich snažili za každú cenu odstaviť, hoci tým nemohli nič získať. Výsledok ? Taxikárom klientela nepribudla, pretože nemala prostriedky na využitie ich služieb. Štátu stúpli výdavky v sociálnej oblasti a nakoniec sa objavila alternatíva, ako sa do istej miery dajú tvrdé a často absurdné pravidlá obísť. Mimochodom, skúste si porovnať podmienky, za akých môžete získať licenciu na taxi, alebo poskytovať prepravu autobusom. Asi nebudete veľmi chápať rozdiely.
S vodou z vaničky vypadlo aj dieťa. Služba, ktorú mnohí oceňovali. Či už preto, že neraz sa ponáhľali, nemohli čakať na pravidelný spoj a na taxík nemali, alebo ich limitovalo aj zdravie.
Práve ľudia zo sociálne slabších vrstiev, či ťažšie dostupných oblastí Slovenska boli potrestaní za to, že taxikári a veľkí dopravcovia sa zľakli v podstate bezvýznamnej konkurencie, ktorá ich neoberala o príjmy. Pretože poskytovala služby v čase, keď ich sami neboli schopní poskytnúť a v cene, ktorú nemohli ponúknuť. Ako to už býva, keď zodpovední nepremýšľajú a konajú na základe tlaku rôznych záujmových skupín. A tak prišiel Uber, či iné služby.
Iste, môžeme nasledovať príklad niektorých krajín a činnosť týchto služieb obmedziť. Nič sa však tým nevyrieši, lebo kde nič nie je, tam ani kura nehrabe. Ak niekde pravidelné spoje nechodia, alebo chodia minimálne, prípadne niekto býva v regióne, kde dopravný analfabet v kresle ministra zrušil vlakovú prepravu, bude si ďalej hľadať spôsoby, ako uspokojiť svoje potreby, súvisiace s prepravou. Tým skôr, že slovenské mzdy neumožňujú pravidelné využívanie taxislužieb na tieto účely. Nehovoriac o tom, že aj taxikári sa často chovajú ako zemepáni a neveľmi sa im chce viezť zákazníkov do niektorých zapadlejších končín Slovenska.
Chamtivosť sa jednoducho nevypláca, čo musia pochopiť tak dopravcovia, taxikári ako aj ľudia, ktorí tvoria zákony. Môže sa niečo predpisom či zákonom zakázať, ale človek, ktorý na tzv. zákonné riešenie nemá, si bude hľadať iné riešenia, zodpovedajúce obsahu jeho peňaženky.