Kúpele Korytnica – kedysi obľúbené miesto nielen pre kúpeľných hostí, ale aj turistov z blízkeho okolia. Neskôr po spoločenských zmenách opustené, postupne sa rozpadajúce a žalujúce na hanebný nezáujem spoločnosti, v ktorej si nikto nectí nič. Ako je dnes s kúpeľmi v Korytnici ?
Najprv trošku z histórie – počiatky kúpeľníctva v Korytnici siahajú až do 16.storočia. V kúpeľoch sa liečili aj známe osobnosti, či už to bol cisár František Jozef, alebo Ľudovít Štúr. Minerálna voda vyvierajúca z prameňa Vojtech s teplotou 5,4°C je najchladnejšia zo všetkých slovenských prameňov. Do roku 1974 premávala do kúpeľov úzkorozchodná železnica. Počas vládnutia V.Mečiara sa kúpele dostali do privatizácie a odvtedy sa datoval ich úpadok, ktorý skončil v roku 2002 vyhlásením konkurzu. (zdroj:Wikipedia)
Aká je súčasnosť ? Dalo by sa na dnešok pozerať rôznymi pohľadmi – optimisticky, pretože konečne sa začalo v zdevastovaných kúpeľoch niečo diať a našiel sa niekto, kto ich začal rekonštruovať a vracať im pôvodný lesk dávno zašlej slávy. Alebo pesimisticky, pretože sa síce našiel niekto, kto sa konečne kúpeľom v Korytnici venuje a snaží sa ich v rámci svojich možností obnoviť, ale ako to už na Slovensku býva – musel prísť spoza hraníc našej otčiny, čo je akosi predsa len – hanba, padajúca na naše plecia.
Priznám sa, moja včerajšia návšteva Korytnice, ktorá sa odohrala počas návratu zo služobnej cesty, ma aj napriek smútku z postoja oficiálnych miest ku Korytnici, predsa len potešila. Pretože ešte z detstva, keď som dral nohavice v školských laviciach, som si pamätal výlety do týchto končín, ktoré boli bez ohľadu na počasie vždy očarujúce. Neskôr som si už pamätal Korytnicu len ako osadu duchov, kde sa všeličo (a často aj všelikto) povaľovalo či povaľoval …
Včera to už predsa len vyzeralo inak. Narazil som na zrekonštruované domy, vzhľadné ubytovacie a stravovacie zariadenie, hoci je pravdou, že kdesi opodiaľ sa ešte stále týčia opustené a zanedbané budovy niekdajších kúpeľov. Nič však nejde okamžite a naraz, takže … áno, pomaly začínam dúfať, že možno príde aj zmena k lepšiemu. Celkom ma potešilo, že z Korytnice vedie do Ružomberka aj cyklotrasa s celkom zaujímavým menom “ Cyklokorytnička “ o celkovej dĺžke 23 km, ktorá je svojím profilom pomerne nenáročná. Na druhej strane ma nepotešila rozbitá cesta do kúpeľov, či zjavné známky zanedbania lesných porastov, ale to už bude asi výčitka na plecia oficiálnych miest či vlastníkov lesov. Alebo skôr pripomienka, že lesy nemajú slúžiť len na ťažbu dreva.
Podľa dostupných informácií je v súčasnej dobe k dispozícii päť korytnických prameňov. Vojtech I., Vojtech II., Žofia, Jozef a Anton. Pramene sú voľne prístupné návštevníkom. Z kúpeľov Korytnica vedie aj druhá cyklotrasa, smerom na Donovaly. Obchod či poštu, na ktorej sme kedysi kupovali rôzne pohľadnice, dnes už v Korytnici nenájdeme. Budova pošty poslúžila ako základ pre penzión a obchod si ani nepamätám, kde vlastne bol. Ale čosi sa mi marí, že niekde pri pošte.
Namiesto klasického záveru zamyslenie – opustená osada v Korytnici vyvoláva množstvo otázok. Napríklad, kto a kedy ponesie zodpovednosť za devastáciu kúpeľov ?
Kto a kedy ponesie zodpovednosť za škody, ktoré
boli spôsobené privatizáciou kúpeľov a ich postupným úpadkom, vedúcim do konkurzu ?A prečo sme tak prehnane tolerantní k ľuďom, ktorí ničia naše prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo ?
Už v minulom blogu som spomenul, že Slovensko je na svoju veľkosť nesmierne bohatou krajinou. Krajinou, ktorá by mohla byť v mnohých oblastiach úplne sebestačná. Vyžaduje si to však prevzatie zodpovednosti za našu budúcnosť, či skôr budúcnosť nastupujúcej generácie a využívanie potenciálu, ktorý nepochybne máme.
(foto-archív autora)
