Politbyro modernej doby sa rozhodlo určovať, aký obsah je nebezpečný čitateľom. Akoby som videl niekdajších straníckych pätolízačov, ktorí usilovne špehovali a oznamovali – kto a kde čo povedal, kto bol na nepovolenom filme či kto sa pochválil zakázanou knihou …
Za seba poviem jediné – takú nehrali, aby som potreboval samozvanú inštitúciu inkvizítorov, ktorá mi bude oznamovať, čo je dobré a správne – a čo naopak nie je dobré, ba treba sa toho vystríhať. Tým skôr, že som márne hľadal iniciatívu ktoréhokoľvek z členov komisie, vedúcu k obmedzeniu naozaj škodlivého obsahu, napríklad celodenného vysielania obsahu s násilnou tematikou. Tento problém zjavne nepokladajú za podstatný.
Nepochybujem, že na webe sa pravidelne objavuje obsah, ktorý sa dá zodpovedne zaradiť medzi informačný odpad. Problémom je, že tento odpad produkujú všetky strany súčasného boja o nadvládu nad svetom, a pokiaľ to samozvaným inkvizítorom nevadí u všetkých, ale len u konkrétne vybratej skupiny (čiže u niektorých môže za všetko zlo sveta výhradne Rusko), hádžem ich do rovnakého vreca, v akom sú tí, na ktorých upozorňujú.
Iniciatívny hlupák je nebezpečnejší ako triedny nepriateľ. Stará pravda, ktorá asi prežije veky.
Najväčším problémom súčasnej spoločnosti je zaslepenosť a predajnosť politikov. Každú krajinu tvoria vládnuce špičky a národy, ktoré v nej žijú. Vládnuce špičky si hrajú vlastnú hru a vkladom sú peniaze daňových poplatníkov, pričom jackpot zásadne končí na účtoch a pod správou úzkej skupiny ľudí. Národu sa obvykle ujdú vzletné slová v štýle – naša životná úroveň stúpa, ekonomika rastie, vaše deti sa budú mať lepšie a iné nezmysly. Treba sa uskromniť, aby bolo lepšie – ale autori týchto slov zásadne vylučujú sami seba a svoje okolie z ich významu. Všetci sa musia uskromniť, oni nie.
Ľud je pre nich slovo v prejave. Do úlohy ľudu a v jednotnom čísle človeka stavajú v prejavoch národ, ale v plánoch len samých seba a svojich blízkych – pretože v ich mysli sú ľudia len oni sami, a len ich pravda je tá správna. Na tento spôsob uvažovania neverím.
Denne sledujem diskusie, v ktorých sa hrubo a beztrestne siaha na česť človeka a národa. V tých diskusiách asi žiadne pravidlá neplatia. Napokon, skúste si pozrieť diskusie pod článkami online verzie denníka Šport a zdesíte sa. Zámerne nespomínam diskusné fóra bulvárnych plátkov, pretože ich obsahu zodpovedá aj intelektuálna úroveň spotrebiteľa.
Mediálna manipulácia je bežnou zbraňou veľmocí. V poslednej dobe sa akurát ukazuje niečo, na čo predtým papierové demokracie neboli zvyknuté – ich vlastná zbraň je používaná aj proti nim. Pokiaľ prostredníctvom tajných služieb či mimovládnych organizácií zasahovali do vnútorných záležitostí sami, bolo to v poriadku. Keď to začalo robiť aj Rusko, zrazu je to zločin.
Čisté pokrytectvo, nič viac. August 1968 beriem ako dejinnú udalosť, kde poznáme presné mená vinníkov. Mená politikov, ktorí sa proti nám dohodli, mená generálov, ktorí priviedli vojská. Odsúdenie vinníkov nie je možné, napokon väčšina z nich ani nežije. Čo je však zaujímavé, ak sa poukáže na podobné zločiny zo strany dnešných spojencov, zrazu sa zdvihne vlna pobúrenia a ihneď sa hovorí – o konšpirácii. Prečo ? Pretože doba sa zmenila, ale zbabelci a kolaboranti sa nemenia. Tí len prezliekajú kabáty a menia pánov.
A na záver úvaha o tom, čo by asi robili členovia komisie, bojujúcej proti údajným konšpiráciám a konšpiračným webom, či slovutní bojovníci proti ruskému imperializmu, ak by nedošlo k zmene spoločenského zriadenia. Som presvedčený, že by sedeli v iných komisiách, kde by dohliadali na ochranu záujmov ideológie a hľadali triednych nepriateľov.