Určité obdobie sledujem tvorbu niektorých blogerov, presnejšie jedného, ktorého nebudem menovať. Napokon, kto sa nad mojimi slovami zamyslí, príde na to, o kom je reč.
Darebácke blogy – tak volám tvorbu “ autorov „, ktorí namiesto ponuky vlastných myšlienok tvoria blogy vykrádaním mediálneho obsahu, presnejšie písaním blogov z toho, čo počuli v rozhlase, videli na televíznej obrazovke, alebo čítali v novinách. Názor k témam, ktorých sa takto dotýkajú, obvykle chýba.
Nikdy som si nerobil ilúzie, aký som autor blogov. Píšem len to, čo si myslím a nerobím si ilúzie o celkovej kvalite blogu či príspevku. Nepochybujem o tom, že som neobjektívny, pretože na svet pozerám vlastnými očami, čo samozrejme ovplyvňuje aj obsah. A sú diskutéri, u ktorých som naozaj rád, že prestali chodiť na môj blog, keďže opakovane sa snažili hlavne o odvádzanie pozornosti od témy, či v jednom prípade opakované promovanie určitej skupiny osôb, ktoré len v ojedinelom prípade mali niečo spoločného s témou, o ktorej som písal.
Napriek tomu, že by ma určite potešila vyššia čítanosť, nikdy som sa neznížil k tomu, aby som ako svoju tvorbu vydával cudzie knihy, či opisoval alebo citoval rozsiahly obsah médií.
Pokiaľ citujem niekoho myšlienku, tak preto, aby bolo jasné, k akej téme a výroku sa vyjadrujem. A snažím sa aj uviesť zdroj výroku, prípadne miesto, kde výrok zaznel.
Preto si myslím, že ak môžem niesť svojimi myšlienkami a ich spôsobom vyjadrenia “ kožu na trh „, môžu byť toho schopní aj ostatní. Tým skôr, že pravidlá blogu v bode 3.2 jasne určujú, akým spôsobom sa môže v rámci blogu využívať cudzí obsah a ako musí byť označený.
Preto by sme mali v každej diskusii povedať rázne NIE darebákom, ktorí sa hrajú na autorov a publikujú cudzí obsah.