Tak sa kedysi hovorievalo rôznym nosičom “ vody „, ktorých odborné kvality sa pohybovali na úrovni konštatovania – jemu to nedávaj robiť, pretože sa na to pozrie a ihneď budeme mať havarijný stav.
Doba sa zmenila, iniciatívni blbci ostali. Istý čas sa povaľovali aj po významných funkciách, pretože sa pri nich dalo hospodáriť typicky jánošíkovským spôsobom – teda od buka do buka – neskôr sa ich moci´páni zbavili, pretože už nebolo čo ukradnúť (sprivatizovať) a užitočných blbcov už nepotrebovali. Tak prečo by ich platili, nie ? V modernej dobe sa tomuto vymierajúcemu druhu hovorilo “ biele kone „. Mnohí z tejto “ elitnej “ kategórie nemali ani to šťastie, aby sa v pokoji dožili dôchodku, lebo hoci už nič nepýtali, niektorým občanom (dnes s trvalým pobytom v niektorej väznici) sa nepáčilo, že by mohli voľne pobiehať a erdžať na každého, kto pôjde okolo.
Treba však uznať, že počiny niektorých “ blbcov “ bývajú cenené. Najmä vtedy, ak dokážu ovplyvňovať či skôr deformovať myslenie národa. Klasickou ukážkou sú rôzne “ uslintané “ ženské romány, kde je všetko na jedno kopyto, menia sa len mená predstaviteľov príbehu. A aj koniec týchto “ diel “ býva rovnaký – všetko sa končí dobre, na rozdiel od života. Ten sa totiž končí v nejednom prípade zle, ale v každom prípade – v drevenej krabici. Tam sme si akosi všetci rovní, bez ohľadu na to, aký stav vykazujú bankové kontá. Ľudia však potrebujú nádej, tak prečo im robiť zle … a prečo by nemohlo poslúžiť na “ humánne “ účely aj dielo, nehodné spálenia v peci, no nie ?
Horšie je, ak sa blbci rozhodnú riadiť štát … pripadáte si ako v poriadnej fraške, či skôr paródii na socializmus, kde veci riadi ten, čo im vôbec nerozumie. Ešte horšie je, ak sa po skončení “ aktívnej “ kariéry dá na dráhu spisovateľa, aby dokázal svoju genialitu, pričom obsahom svojej tvorby skôr dokazuje, že je len – neschopný zlodej myšlienok. Potom začína estráda …
Najhoršie na dnešnej dobe je, že nikomu nemôžete verejne povedať – si blbec. Je to osobná urážka, čo je tak trošku paradox, pretože nad publikovaním blbostí sa nikto nepozastavuje, tam platia slová – ring voľný. Možno preto sa najlepšie predáva bulvár, pretože ten ťaží práve z ľudských slabostí a nedostatkov. Nehovoriac o tom, že je aj užitočným nástrojom vládnucej elity. Však koľko ľudí sa zaujíma o realitu života, keď prvým počinom po rannej káve je na ceste do práce kúpa bulvárneho denníka a slintanie nad tým, koho a kde zapichli, či kto a na kom spí … no nie ?
Ako to vidím, najväčším zločinom komunistov bolo v očiach dnešných demokratov to, že sa snažili každému vnútiť vzdelanie. Ako krásne by sa manipulovalo s ľuďmi, keď by ako kedysi sedeli pri jednom stole v krčme, svietila by im petrolejka a jediný znalý čítania by im čítal to, čo páni poslali. Zlaté časy pre pánov, pretože sprostému sa ľahšie prikazuje a ešte ľahšie ho možno okrádať. Netreba nič vysvetľovať, pretože poddaného stačí okríknuť – čuš, ja som študovaný a ty sprostý …! (však nikto nevie, že pán je tiež sprostý, ale mal dosť peňazí, aby si potvrdenie o múdrosti – kúpil). Veru, pre pánov bol asi najpokrokovejším zriadením feudalizmus – nosili sa v čipkách, všetci boli medzi sebou bratranci a sesternice (niekde aj naozaj, a dnes sa divia, prečo majú v rodinách toľko mentálne zaostalých), a na poddanom ľude sa dalo všetko – aj orať.
Mnohí sa rozčuľujú nad úvahami o čipovaní ľudí … ja sa týmto úvahám nedivím, keď vidím, koľko nebezpečných blbcov má v ruke moc, či tlieska svojim súkmeňovcom pri moci. Len sa úctivo prihováram, aby každému privarili na nohu aj reťaz so železnou guľou na konci, aby za ním v prípade potreby nemuselo rameno spravodlivosti zbytočne behať. Však si pozrite starého Jánošíka – nevyzerá ten pupkatý pandúr romanticky ? A romantiku máme predsa radi, nie ?