Už v nejednom blogu som poukázal na to, že pravidlá Bruselu platia len vtedy, ak sa to hodí pre dosiahnutie ekonomických či politických cieľov. Ak sa to nehodí, pravidlá jednoducho neplatia.
Stačí spomenúť politicky tolerované podvody s prijatím a užívaním eura, premenovaním odmietnutej európskej ústavy na Lisabonskú zmluvu, zavedením a vymáhaním kolektívnej zodpovednosti za škody, spôsobené “ obchodno-politickou “ činnosťou rôznych darebákov (euroval), škody napáchané dovozom potravinárskeho odpadu nielen z krajín Južnej Ameriky, či súčasné vydieranie členských krajín v otázke imigrantov, ak sa nebudú ochotné podieľať na riešení následkov politiky USA a jeho verného lokaja Bruselu (nielen) na Blízkom východe.
Je zaujímavé, že vyššie spomenuté otázky vôbec netrápia ľudí, ktorí na druhej strane denno-denne poukazujú na škody, spôsobené na Slovensku záchranou rôznych domácich darebákov. Rovnako ich netrápi ani to, že koncom 90.rokov si Slovensko zachraňovalo banky vo vlastnej réžii, a nikto nepobehoval po svete s pokrikom – prispejte nám … čo už, lokaji sa nemenia, mení sa len handra, ktorej slúžia.
Prichádza ďalší unikát – voľnejšie “ vzťahy “ s Ukrajinou
Opäť neplatia žiadne pravidlá. Ak by platili, na Ukrajine by už dávno razantnejšie zasiahlo OSN, a v žiadnom prípade by nehrozilo uvoľnenie pohraničných režimov s krajinou, ktorá sa zmieta v občianskej vojne. Keďže sa však plány nedaria, a pozícia protiústavne dosadeného prezidenta Porošenka je čoraz vratkejšia, pričom už ani servilné zahraničné médiá netaja, že jeho vláda stojí a padá na podpore extrémistov, tak sa skúša všetko možné.
Ináč, vyznieva to celkom komicky, keď vidím ľudí, hovoriacich o strane M.Kotlebu ako o fašistickej, a pritom si podávajú ruky s ľuďmi, ktorí sa podobnou orientáciou, a neraz aj brutálnymi praktikami v jej duchu vôbec netaja. Ale tak to už chodí vo svete, kde vládnu peniaze, chrapúni alebo užitoční blbci.
Spolok darebákov …
Nemôžem si pomôcť, ale namiesto skratky EÚ by lepšie znelo SD – Spolok Darebákov. Kto sa pohoršuje nad riešením kauzy Váhostav, mal by dnes ostro a neoblomné žiadať dodržiavanie pravidiel EÚ, alebo vystúpenie z tohoto pochybného spolku.
Niečoho podobného sa však od kariérnych komunistov a ich potomkov nedočkáme. Veľmi rýchlo pochopili, že kremeľský mešec nahradil bruselský, hlavy mali odjakživa zastrčené v niekoho zadnici, príkazy boli naučení počúvať a národ si všimli len vo chvíli, ak už sa inak nedalo. A na rozdiel od starej gardy žijú v ilúzii, že ak to nepôjde inak, jednoducho – vymenia národ, ktorý ich sklamal. Pretože panstvo sa nevie poučiť z minulosti a nepoučí. Akoby všetci verili, že pohár trpezlivosti národa nemá dno, a opasok okolo krku sa dá uťahovať nekonečným spôsobom.
Nedá. Zatiaľ ľudia protestujú len vo forme hlasovania za rôznych čudákov (neraz by skôr svedčalo slovo – magorov), ale jedného dňa sa môže stať, že namiesto volebného lístka vezme národ do ruky palicu a ukáže – čo s ňou žobrák dokáže.