A môžeme rovno začať myšlienkou, že NATO je organizáciou, ktorej jediným cieľom je naplnenie mocenských ambícií Bieleho domu a agresívna politika voči Rusku.
Môžeme pokračovať myšlienkou, že NATO zatiaľ nikde na svete neprinieslo upokojenie napätej situácie, čoho najlepším dôkazom je dlhodobá situácia na Balkáne. Môžeme pokračovať aj tým, že vedenie NATO nemá žiadnu kontrolu nad konaním členských krajín a neexistuje žiadna ucelená vízia na trvalé udržanie mieru vo svete – pokiaľ za to niekto nepokladá opakované provokácie, cielené voči Rusku vo forme rôznych cvičení v jeho tesnej blízkosti.
Môžeme pokračovať aj tým, že NATO sa len ticho prizerá rôznym zločinným akciám v réžii Bieleho domu – či už to bol neodôvodnený útok na Irak po septembri 2001, neskôr Afganistan – kde nás americký prezident s minimálnym intelektom (G.Bush) presviedčal, že za všetkým stojí ujko, pobehujúci po afganských horách s dialýzou na chrbte. Môžeme priznať, že práve zásluhou americkej politiky po roku 2001 sa stala z OSN nepotrebná inštitúcia, ktorá tiež len mlčí pri výčinoch americkej vojenskej mašinérie.
Naozaj, povedomie o NATO a jeho skutočných cieľoch treba neustále zvyšovať.
Napríklad aj zamyslením nad otázkou, prečo sa cvičenia ruskej armády na ruskom území pokladajú za provokáciu voči okolitým krajinám, ale cvičenie vojsk NATO v tesnom susedstve Ruska sa pokladá – div nie za akt mieru a humanity.
Môžeme sa zamyslieť, prečo je Európa aj sedemdesiat rokov po skončení II.svetovej vojny doslova posiata americkými základňami. Môžeme sa zamyslieť nad tým, prečo sa dnes bagatelizuje ústna dohoda medzi Reaganom a Gorbačovom o zrušení vojenských paktov, ktoré dovtedy súperili, a prečo bola zrušená len Varšavská zmluva.
Otázok, súvisiacich s reálnym poslaním NATO, je naozaj veľa. Kto však verí, že cieľom NATO je udržanie mieru vo svete, mal by sa nad sebou vážne zamyslieť – pretože ignoruje realitu. A možno by sa mal zamyslieť aj nad otázkou, ako vlastne funguje NATO, keď jeho člen (Turecko) chodí dlhé roky za hranice susedných štátov a vybavuje si účty so vzpurnými menšinami – zbraňami, hoci vo svete sa neustále pripomínajú práva menším a tvrdo sa dozerá na ich dodržiavanie.
Možno v sídle NATO majú zvláštnu optiku, ktorou delia menšiny na užitočné a neužitočné. Len mi akosi nejde do hlavy mlčanlivé prizeranie na vraždenie Kurdov tureckými jednotkami, keď sú Kurdi súčasne spojencom – predtým proti Husajnovi, dnes proti islamskému štátu.
Schizofrénia moci – o tom je NATO.