Nepochopenie spoločnosti pre rôzne výstrelky individualít vedie veľmi často k pocitu nespravodlivosti, alebo inak povedané – krivdy. Vždy mi však v tejto súvislosti napadne veta z filmu Obecná škola, na ktorej sa stále dobre zabávam – Kto chce vidieť Idiota, nech príde do riaditeľne …
Môžem byť niekomu nepriateľom ? Môžem, prečo nie … však nie som iný, než ostatní a každý máme svoje sympatie i antipatie. Ale od nepriateľa v zmysle slova samého očakávam, že mi bude minimálne rovnocenný. Alebo aj lepší, než ja … ak je naopak nerovným a výrazne zaostávajúcim, nemôže mi byť nepriateľom – klesol by som na jeho úroveň, a úprimne povedané, nie som na takej úrovni, aby som si niečo podobné ako pokles mohol dovoliť.
Mnohí ľudia v mojom okolí si myslia, že som tvrdý či dokonca arogantný. Možno preto, že som sa naučil udržiavať istý odstup, ktorý mi umožní aj zachovanie nadhľadu. V okamihu, ako človek klesne na úroveň, ktorá nie je hodná spojenia s príslušnosťou k ľudskému pokoleniu, nemôže skončiť inak, než neúspešne. Aj sám som to zažil, keď som sa nechal vyprovokovať k neprimeraným, hoci oprávneným reakciám.
Avšak držať v ruke banán a neochvejne tvrdiť – banány sú červené a živia sa nimi žraloky – to môže len niekto, kto stratil súdnosť. A takýmto ľuďom nemôžem byť nepriateľom …