Plne chápem sklamanie mnohých zo spravodlivosti na spôsob “ Harabin „. Ale mali by sme sa snažiť pochopiť, prečo je niečo podobné možné, a mali by sme (možno so škrípajúcimi zubami) akceptovať isté pravidlá hry, a to aj vtedy, keď druhá strana ich ignoruje.
Nie sme v stredoveku, mali by sme byť na istej úrovni, ktorej sprievodným znakom by malo byť aj pochopenie, že porušenie zákona nemôže byť naprávané alebo trestané iným porušením zákona. Pokiaľ by sme pripúšťali právne prešľapy pri náprave protizákonných skutkov či rozhodnutí, stratilo by právo ako systém zmysel a mohli by sme sa rovno vrátiť k vybavovaniu účtov “ z očí do očí “ alebo s kyjakom v ruke.
Pri právnom spore v nejednom prípade hrajú veľmi dôležitú úlohu práve detaily. Ak svedok tvrdí, že zlodej prišiel v plavkách a iní svedkovia trvajú na tom, že bol oblečený v rifliach, musí to byť minimálne dôvod na zamyslenie a vznik pochybností. Pričom konečné rozhodnutie sudcu či senátu by malo byť založené na tom, že nepochybuje/ú o vine či nevine obžalovaného. Ak sú dané určité lehoty, práve pracovníci justície majú byť prví, ktorí ich rešpektujú a riadia sa nimi.
Plne chápem, že vyvolá pobúrenie prepustenie vraha na základe chyby, ktorou je napríklad neskoré predĺženie väzby či dokonca absencia podobného rozhodnutia.
Ale nemali by sme byť skôr pobúrení nad tým, kto si svoju povinnosť nesplnil ? Dlhé roky podrýva dôveru v slovenskú justíciu neustále naťahovanie okolo osoby sudcu Harabina, pričom si nikto nekladie základnú otázku – ako je možné, že ľudia, ktorí mu nevedia prísť na meno, prehrávajú s ním súdne spory, hoci sa v nejednom prípade stavajú do pozície právnych expertov ? Ako je možné, že robia triviálne chyby, ktorý ich oponent využíva na to, aby zrušil alebo minimálne spochybnil ich rozhodnutia ?
Keď sa pozerám na dlhoročný cirkus, ktorý sa okolo Harabina odohráva, nemôžem si pomôcť, ale som zhnusený. Som zhnusený z právneho systému, ktorý jednoducho neslúži občanovi a jeho prospechu. Som zhnusený, že právny systém tvoria a „vylepšujú“ ľudia, ktorí ho vlastne nepoznajú, pretože ak sa dostanú do situácie, kde sa o tento systém potrebujú oprieť – prehrajú. Čo teda splodili, keď sa sami v tom nevyznajú ?
A najviac ma poburuje skutočnosť, že spor okolo sudcu Harabina nie je už dávno právnym sporom, ale skôr politickou vojnou, v ktorej pravidelne prehráva – spravodlivosť. Ak vôbec niekedy išlo o spravodlivosť, pretože skôr mám pocit, že ide a vždy pôjde len o moc a vzájomné vybavovanie účtov.