Netajím, neraz som nespokojný s tým, ako si policajti plnia povinnosti, najmä v súvislosti s bezpečnosťou cestnej premávky, ale rovnako musím priznať, že korene mojej nespokojnosti sú často v emóciách, ktoré vyplývajú z dnešnej uponáhľanej doby.
Čítal som niekoľko článkov a blogov, súvisiacich s tragédiou, pri ktorej vyhasol život mladého muža. V jednom prípade mám už dlhšie podozrenie, že kritik zásahu polície je duševne mimo (alebo chorý), v iných prípadoch sa len opakovane potvrdilo presvedčenie, že ak ide o nepriateľa – je povolené všetko, aj zneužitie ľudskej tragédie. Ale “ novinárskemu “ hyenizmu sa už roky nedivím, stačí vidieť obsah fekálneho voza s názvom Televízne noviny v podaní niektorých vysielateľov.
Základnou zásadou, podľa ktorej by sme mali posudzovať konanie policajtov, je povinnosť občana uposlúchnuť výzvu policajta a zdržať sa konania, ktoré by bolo v rozpore s pokynom policajta. Táto zásada platí všade vo svete, a v dnešných nepokojných časoch je lepšie, ak sa ňou občan riadi. Pokiaľ sa pokúša konať v rozpore s pokynmi polície, v lepšom prípade sa nestane nič (aj keď je možno spacifikovaný povoleným prostriedkami), v horšom dôjde k tragédii. Policajt sa musí rozhodovať v okamihu, a nemôže poznať príčiny, pre ktoré nebol jeho pokyn uposlúchnutý. Musí vo chvíli zvážiť, aké nebezpečenstvo hrozí v dôsledku neuposlúchnutia jeho pokynu a na základe posúdenia situácie primerane konať.
Primerane konať … tenký ľad medzi zákonom a protizákonným konaním.
Môžete vedieť, kto sedí za volantom, a musíte sa rozhodnúť – použiť primerané prostriedky na zadržanie osoby, ktorá neuposlúchla pokyn a je známa ako porušovateľ zákona v opakovaných prípadoch – či nie ? Policajt nemá veľmi na výber, v zmysle zákona je povinný zabrániť v protizákonnom konaní. Otázkou je – čo je primeraný prostriedok v danej situácii.
Možno si pomôcť spomienkou na situáciu pred rokmi v Prešove, kde tiež šofér neuposlúchol pokyn policajta, čo odštartovalo naháňačku po uliciach mesta, ukončenú v centre, kde sa snažili unikajúceho páchateľa zablokovať policajnými autami a ten bez akéhokoľvek váhania do jedného z áut narazil v plnej rýchlosti. Skončilo sa to rozbitím dvoch áut, ale rovnako to mohlo skončiť aj inak – nikde nie je písané, že po náraze auto páchateľa zastaví a nestane sa namiesto toho neovládateľnou zbraňou, ničiacou všetko v najbližšom okolí.
Áno, stane sa, že policajti v návale adrenalínu nezvládnu situáciu a použijú aj neprimerané prostriedky – napríklad fyzicky napadnú už zadržaného a neškodného páchateľa. Aj policajt je len človek, a tiež dokáže podľahnúť emóciám. Hoci by nemal.
Kto si bez viny, hoď kameňom …
Pomáhať a chrániť. V každej situácii sa musí policajt rozhodovať, akým spôsobom konať. Každé jeho rozhodnutie môže mať nezvratné následky. A nemá čas ani možnosti na to, aby si danú situáciu vyskúšal (ľudovo povedané) na nečisto. Vždy musí vedieť rozoznať, čo je dôležitejšie.
Skúsme si teda situáciu zhrnúť – policajt zastavoval šoféra vozidla, ktorý bol už známy ako priestupca z minulosti, keď opakovane riadil motorové vozidlo bez oprávnenia, či sa dopúšťal priestupkov. Vodič na jeho výzvu nezastavil a pokúsil sa o útek. Policajt si v rámci zákona plnil povinnosť, keď sa vydal za vozidlom a snažil sa ho zastaviť, a tak zabrániť pokračovaniu v protizákonnom konaní.
Je streľba na unikajúceho porušovateľa zákona primeraným prostriedkom ? Možno pri posudzovaní pomôže znalosť miestnych reálií, kde došlo k incidentu. Jedná sa o úsek cesty, ktorý bol do dokončenia rýchlostnej cesty R1 známy množstvom nehôd, je lemovaný domovou zástavbou, často v tesnej blízkosti cesty.
Ako by ste sa rozhodli ? Aké prostriedky by ste použili na zastavenie unikajúceho vozidla ?
Nikto by sme nechceli byť na mieste zasahujúcich policajtov. Realitou však ostáva, že vodič prenasledovaného auta sa dopustil opakovaného porušenia zákona, svojou jazdou ohrozoval nielen seba a posádku auta, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky a mohol ohroziť aj majetok, zdravie či život obyvateľov v okolí komunikácie, kde sa naháňačka odohrala.
Výsledkom bezohľadnosti a nezodpovednosti šoféra prenasledovaného auta je zbytočná smrť mladého človeka, množstvo otázok a chýbajúce odpovede. Ak by som na niektorú otázku hľadal odpoveď, tak práve na tú – napríklad prečo nebol vinník, ktorý sa opakovane dopúšťal porušení zákona, už v minulosti potrestaný oveľa tvrdšie, keďže zjavne sa nepoučil. Môžeme sa baviť o nedokonalosti zákona, alebo o tom, prečo neumožňuje zabavenie majetku (auta), na ktorom je opakovane páchaná protizákonná činnosť.
Ale v prípade zasahujúcich policajtov by sme si mali položiť predovšetkým otázku o vlastných prioritách – čo mal policajt uprednostniť – zdravie, život a majetok porušovateľa zákona a posádky auta, ktroá musela veľmi dobre vedieť, aké môžu byť následky konania šoféra – alebo zdravie, život a majetok ostatných účastníkov cestnej premávky, či ľudí bývajúcich v okolí komunikácie, kde sa všetko odohralo ? A ako by reagovali médiá, ak by auto s páchateľom narazilo napríklad do rodinného domu s nič netušiacich obyvateľmi, alebo by spôsobilo nehodu, pri ktorej by zahynulo niekoľko ľudí ? Okamžite by padali obvinenia, prečo policajti nezasiahli dôraznejšie … a mnoho iných, svalnatých rečí od tých, pre ktorých je ľudský život len prostriedkom na zvýšenie čítanosti alebo sledovanosti ich média.
Kto je naozaj vinný za smrť mladého človeka ? Z hľadiska faktov – strieľal policajt. Ale v skutočnosti stlačil spúšť vodič auta, ktorý neoprávnene šoféroval a neuposlúchol výzvu polície, hoci mohol predpokladať následky. A či sa nám to páči alebo nie – policajt je v podstate obeťou. Pretože spomienka na tragédiu, ktorej účastníkom bol, ho bude sprevádzať do konca života. A rovnako aj nezodpovedaná otázka – mohol urobiť niečo iné ?