Realitou minulosti je, že do roku 1990 mal štát vlastné „servisné“ organizácie, ktoré realizovali rôzne zakázky a boli plne pod jeho kontrolou.
A nemuselo sa plytvať miliónmi korún či dnes eur na rôzne „poradenské“ spoločnosti či výberové konania. Naopak, bola presne zakotvená zodpovednosť pracovníkov za spôsob realizácie zakázky a dodržanie rozpočtu, ktorý bol stanovený. Neboli obavy z korupcie, pretože ak niečo môže realizovať len štátna spoločnosť, ktorá je presne zriadená na daný účel, úplatkom sa nedá nič dosiahnuť.
Dnes počúvame z každej strany slová o bujnejúcej korupcii a potrebe boja proti nej, ale nikto neprizná, že za súčasnú korupciu sú zodpovední tí, ktorí predošlý fungujúci systém zrušili a nahradili ho absurdným systémom výberových konaní, bez akejkoľvek účinnej kontroly. Nezmyslom a plytvaním verejnými financiami je už fakt, že z ministerstiev sa stali trafiky pre vyvolených, často bez primeraného vzdelania a praxe, a tak sa musia draho prenajímať „mozgové“ kapacity externých spoločností, aby urobili prácu, za ktorú platíme ministerských úradníkov.
Slovensko je malá krajina a „každý každého“ pozná …
Takže sa dá len veľmi ťažko očakávať akákoľvek objektívnosť pri výbere. Napokon, verejné zakázky sú zlatou baňou, na ktorej sa chce priživiť každý, najmä však politické strany bez rozdielu.
Záver ? Kto chce odstrániť korupciu, plytvanie verejnými financiami, či rôzne pochybné výberové konania, musí najprv vyhnať tých, ktorí tento systém splodili a obhajujú. A bude musieť (nie prvý raz) obnoviť to, čo fungovalo. Napokon, návratom k fungujúcemu systému by sa dala obnoviť aj adresná zodpovednosť, nehovoriac o pracovných miestach.