Treba priznať, že vládnuca kasta dáva slovnému spojeniu „daňový raj“ konečne ten pravý význam.
Ukazuje sa, ako má skutočný daňový raj vyzerať v praxi – politik je štedro platený za vystupovanie na (vlastných) tlačových konferenciách, kde hádže špinu po oponentoch … bohatým sa dávajú daňové úľavy alebo naopak štátne dotácie … chudobní ale duchom štedro obdarení špekulanti zarábajú na odpočtoch (výpalníckej a podvodnej) DPH … a poctivým ľuďom pribúdajú rôzne dane a poplatky, aby bol tento raj dlhodobo udržateľný. Otázkou je – pre koho to vlastne budujeme raj na Zemi ?
Pokiaľ si niekto robí ilúzie o dodržiavaní pravidiel, mal by sa veľmi rýchlo prebrať zo svojho mokrého sna. Pravidlá sú (nielen) na Slovensku pre tých, ktorí si svoju „pravdu“ nevedia kúpiť. Šťastnejší si kúpia čokoľvek – od pravdy až po glejt o čistote pred zákonom absolútne všetko. Svojím spôsobom sme unikát – na vykonávanie povolania šoféra taxíka požadujeme o.i.aj čistý výpis z registra trestov (a to platí aj pre zamestnancov-nepodnikateľov), no štát môže riadiť hocikto – aj opakovane usvedčení klamári, či ľudia, ktorí svojou „prácou“ v minulosti spôsobili štátu miliónové alebo miliardové škody, a nemusia za to niesť zodpovednosť, pretože kolektívna vina sa nepripúšťa – s výnimkou skupín mafiánskeho razenia.
Nebláznite – politická strana určite nie je zločinný spolok mafiánskeho typu. To sa vám určite len zdá … však medzi politikmi sa nikdy nestrieľa – len občas vydiera, dlhodobo klame, zavádza či kradne – kdeže, politik nie je mafián a to ani vtedy, ak ho niekto s nekalým morálnym profilom financuje, alebo si s ním potriasa rukou.
Veru, obyvatelia (nielen) okolitých krajín nám musia doslova závidieť, ako rýchlo sa uberáme cestou prosperity (vyvolených). Nestačia sa diviť, ako jednoducho sa dá vládnuť národu s dušou holubičou (či skôr s holou ….), ako dokonale sa vieme tváriť, že všetko je vlastne oukej, akurát sused je darebák, pretože sa nechce nechať okrádať a tak sa vysťahuje do zahraničia … gauner jeden zradcovský.
Ťažko sa potom diviť, že pribúdajú na trhu knihy o našich zločineckých celebritách v Ilave či Leopoldove, ale nepribudne ani písmenko v súdnych spisoch o tom, kto ich „podnikateľskú“ činnosť kryl a aký trest ho čaká.
Aj v takom New Yorku nám musia len ticho závidieť – oni mali mesto s oveľa väčšou populáciou rozdelené medzi päť rodín, počet rodín, ktoré by si chceli deliť Slovensko číta už vyše poldruha stovky … iste, tých reálne vplyvných máme len osem-desať, ale môžeme sa radovať – nevládne nám mafia, vládnu nám len ľudia, ktorí chcú robiť a robia iným ľuďom dobre – ak sú to ich ľudia. Nie, nie my naozaj nemáme žiadne problémy s korupciou a mafiou … asi preto, že človek si aj na šibenicu zvykne, hoci len nakrátko.
Posledná slová istého zomierajúceho (filmového) mafiána zneli „celý tento život trvá len päť minút“ a keďže zomieral vo veku kmeťa, mali by sme sa nad nimi zamyslieť …