O všetko možnom, no o mieri v Európe – sotva

8. júla 2017, cudzinec, Nezaradené

Márne pátram v mysli, kde priniesla organizácia so skratkou OBSE (predtým KBSE) mier. Skôr vidím a počujem reči kariérnych aparátčikov s nič nehovoriacimi menami, ako zasielajú plamenné výzvy na tie miesta, kde to žiada bruselská či washingtonská administratíva. A to s udržaním mieru (nielen) na európskom kontinente nemá veľa spoločného.

Rovnako márne pátram po vyjadreniach zo strany predchodcu OBSE (teda KBSE) v čase rozpadu ZSSR, keď Krym jasne a zreteľne prejavil záujem o samostatnosť, čo symbolizovala aj voľba vlastného prezidenta či vypracovanie vlastnej ústavy, na adresu Kyjeva, ktorý práve vtedy rinčal zbraňami (vrátane atómovej hrozby), ak sa Krym „neumravní“ a nebude tam, kde si Kyjev želá – teda v ukrajinskom područí, alebo ako to dnes OBSE nazýva v ruskom podaní – Ukrajinou anektovaný.

Len pre zaujímavosť, už 4.septembra 1991 bola na Kryme prijatá Deklarácia o suverenite republiky, a 5.mája 1992 vyhlásil krymský parlament nezávislosť Republiky Krym. Vtedajší ukrajinský prezident L.Kravčuk neskôr priznal, že uvažoval o vojenskom zásahu na Kryme.

Vtedy nikto nevolal po uznaní práv 12% menšiny krymských Tatárov, a nikoho ani nezaujímal fakt, že vtedy ešte táto menšina výrazne podporovala snahy o samostatnosť Krymu. Kyjev prinútil krymské vedenie, aby zrušilo ústavu a podriadilo sa jeho diktátu. Právo na sebaurčenie plakalo kdesi v kúte …

Dnes rovnaká organizácia s iným názvom (k zmene došlo v roku 1995) vykrikuje o ruskej anexii Krymu, právach 12% tatárskej menšiny a potrebe obnovenia predošlého stavu. Opäť však márne hľadám, že by sa táto organizácia výraznejšie snažila o naplnenie práv tých, ktorých bezpečnosť (nielen) v Európe chce zaistiť – márne hľadám jej výraznejšie snahy o riešenie problémov kurdskej menšiny, alebo aj bližšie – vyhnaných príslušníkov najmä srbskej menšiny z Kosova. V spomínaných prípadoch OBSE mlčí, alebo sa daným témam venuje len v rétorickej rovine.

Rovnako sa nedá poprieť, že najväčším zdrojom nestability na európskom kontinente sú americké vojenské základne pod pláštikom NATO.

Nedá sa poprieť, že obyvateľstvo väčšiny krajín s ich existenciou nesúhlasí. Nedá sa poprieť, že americkú dominanciu na európskom kontinente mnohí odmietajú. A nedá sa poprieť, že za súčasnými problémami s imigrantmi stojí najmä politika Bruselu a Washingtonu. OBSE – mlčí. Akurát za milióny eur organizuje rôzne „pozorovateľské“ misie v krajinách, kde to dostane uložené v mene záujmov vyššie spomínaných.

Môžeme sa smiať nad spôsobom vyjadrovania šéfa slovenského parlamentu a nad jeho myšlienkou o nevyhnutnej spolupráci s Ruskom. Realitou však je, že bez spolupráce s Ruskom nebude na európskom kontinente pokoj, a o bezpečnosti bez ruskej účasti snívajú len blázni. Treba si konečne uvedomiť, že za protiruským embargom nie je problém Krymu, ale len ekonomické záujmy. A to je nepopierateľná realita.

Chceme naozaj pokoj, mier a prosperitu na európskom kontinente ? Ak áno, treba zrušiť rôzne kolaborantské a neužitočné organizácie, medzi aké radím aj OBSE, a hlavne – zrušiť americké základne v Európe a poslať amerických vojakov tam, kde patria – do ich vlastnej krajiny.