Skorumpované médiá „demokratického“ sveta sú právom pobúrené výsledkom súdneho procesu s vrahmi B.Nemcova. Právom, pretože súdny proces v Rusku im nastavil zrkadlo, v ktorom vidia veľmi nepríjemný obraz. Vlastný obraz …
Vražda Nemcova až nepríjemne pripomína zavraždenie bývalého amerického prezidenta J.Kennedyho. V oboch prípadoch sa vyšetrujúce orgány snažili nastrčiť verejnosti vopred určeného páchateľa, a nejavili žiadny záujem o odhalenie skutočnej pravdy a pozadia zločinov.
Kto bol B.Nemcov ? Pomohol som si obsahom neveľmi seriózneho zdroja, ktorého obsah mnohí spochybňujú práve preto, že často publikuje až príliš veľa nepríjemných informácií, blízkych realite. A realita je niečo, čo mnohým neveľmi pasuje do ich plánov – či už na rozmnoženie majetku, alebo upevnenie moci. Napokon – médiá sú otrokom vládnucich vrstiev a oligarchov tak v „demokratickom“ svete, ako aj v Rusku. Pán je odlišný, ale metódy úplne rovnaké. Demokratov na Rusku poburuje akurát to, že si osvojilo ich metódy, a ak môžu „humánne“ klamať, kradnúť a podvádzať demokrati, môžu to robiť aj ruské vládnuce vrstvy.
Motív, príležitosť a prospech … tri základné „veličiny“ v rovnici každej vraždy
Ak chce niekto hľadať objednávateľa vraždy B.Nemcova, musí obsadiť vyššie spomínané hodnoty. A potom môže dostať výsledok komplikovanej rovnice, samozrejme len za predpokladu, že bude mať možnosti hľadať pravdu – o ktorú nemá nikto záujem tak v prípade Nemcova, ako nemal ani v prípade Kennedyho.
Motív – skúsme sa pozrieť na to, či mal motív ruský prezident V.Putin, ktorého v tejto úlohe dosadzujú „demokratické“ vlády a médiá. B.Nemcov nedokázal v Rusku osloviť významné masy voličov, jeho podporovatelia by sa viac-menej vošli na futbalový štadión, a tak rozhodne nemohol ohroziť mocenské ambície V.Putina. Navyše počas svojej politickej kariéry bol zapletený do množstva pochybných aktivít, ak by bol teda hrozbou, oveľa pohodlnejšie by bolo postaviť ho pred súd a uväzniť, ako tomu bolo v prípade Chodorkovského.
Príležitosť – áno, V.Putin ako dlhodobo jeden z najvyššie postavených predstaviteľov Ruska mal nepochybne množstvo príležitostí, ako svojho kritika odstrániť. Či už použitím sily, alebo právnou cestou.
Prospech – z vraždy B.Nemcova mohol mať kde-kto prospech, ale V.Putin určite nie. Pre jeho zámery bolo výhodnejšie mať na scéne známeho, ale podporou bezvýznamného kritika, než mŕtveho mučeníka. V.Putin nie je a sotva niekedy bol či bude primitívnym diktátorom z nejakej zaostalej krajiny, ktorý v mene pomsty dokáže čokoľvek, napríklad amputovať nevernej milenke končatiny a dať ich prišiť naopak.
Výsledok prvej úvahy ? V.Putin mal príležitosť a teda aj možnosti, ale chýba motív a určite by nemal z násilnej smrti B.Nemcova prospech, čo sa napokon aj neskôr potvrdilo. Nie je teda pravdepodobné, že by bol jej objednávateľom, alebo stál v jej pozadí.
Navyše, Putin nezabúda a sotva mohol zabudnúť, že to bol práve B.Nemcov, ktorý mu vydláždil cestu k moci. Iste, veľmi rýchlo ho odstavil na vedľajšiu koľaj, čo mohlo byť v konečnom dôsledku nakoniec hlavnou príčinou, prečo sa Nemcov obrátil proti nemu.
Kde teda hľadať objednávateľa vraždy B.Nemcova ? Sám by som ich hľadal medzi tými, ktorých Nemcov počas svojej kariéry podrazil, prípadne nenaplnil ich ambície, alebo nevedel dodržať sľuby, ktoré im dal.
Západné demokracie zažívali zlaté časy v Rusku počas vlády B.Jeľcina. Vtedy sa v podstate odohrával úplne rovnaký scenár, ako v iných krajinách bývalého východného bloku. B.Jeľcin bol príliš slabým prezidentom a príliš málo vlastencom, takže snahy o ekonomické ovládnutie Ruska mali zelenú. Všetko skončilo nástupom V.Putina. Zrazu demokracie či skôr západné kleptokracie zistili, že majú proti sebe rovnocenného protivníka, ktorý sa nebude mlčky prizerať s fľaškou vodky v ruke, ako jeho krajinu ničia a rozkrádajú.
A vtedy sa stalo Rusko opäť neprijateľnou a nedemokratickou krajinou, alebo skôr euro-ázijskou diktatúrou. A bolo nutné nájsť politika, ktorý by bol schopný osloviť masy ruských voličov, konkurovať neprijateľnému V.Putinovi a v primeranom čase ho poraziť vo voľbách a nahradiť vo funkcii. Voľba padla na B.Nemcova, ktorý mal skúsenosti z najvyššej ruskej politiky, poznal V.Putina a bol teda nádejným adeptom.
Pri plánovaní zmien v Kremli však nikto nebral a dodnes ani neberie do úvahy mentalitu ruského národa, ktorý si príliš dobre pamätá rôzne príkoria zo strany veľmocí západnej Európy. A príliš im nedôveruje, keď mu podávajú ruku.
Výsledok ? Nemcov sklamal nádeje tých, ktorí jeho návrat do najvyššej politiky plánovali a financovali. Jeho podpora zo strany voličov bola prakticky bezvýznamná, o úspechu vo voľbách a odstavení V.Putina sa ani nedalo uvažovať. Zmena mocenských pomerov v Rusku bola v nedohľadne, k čomu dopomohol aj kaukliarsky kúsok v podobe dočasnej výmeny medzi Putinom a Medvedevom, keď si Putin udržal moc, len v inej funkcii.
Skúsme sa teda vrátiť k samotnej vražde, presnejšie k odsúdeným vrahom. Čečenskú stopu pokladám za nezmysel. Aj z toho mála, čo viem o dnešnom Rusku, nedá sa predpokladať, že objednávka na vraždu prišla z Čečenska, a dosť pochybujem aj o vine odsúdených. O Čečencoch je známe, že na „dobré“ skutky nezabúdajú, a Nemcov im bol v istej dobe nápomocný viac než dosť. Teoreticky sa mohli nájsť medzi nimi nájomní vrahovia, ktorí by takúto objednávku prijali … ale nejako mi to nevonia. Hoci aj medzi nimi je množstvo rôznych skupín, ktoré navzájom súperia o moc.
Kto teda ostáva v hre ? Niekdajší obchodní partneri B.Nemcova a sponzori jeho politických aktivít.
Ani obchodní partneri, ktorých kedysi Nemcov v nejednom prípade podrazil, mi nejako nesedia do úlohy objednávateľov vraždy. Akosi nedáva zmysel, prečo by čakali dlhé roky na pomstu či vyrovnávanie účtov.
Poslednou voľbou sú podporovatelia B.Nemcova v jeho snahe o návrat na politické výslnie. V čase, keď došlo k vražde, bol pre nich Nemcov prakticky odpísanou investíciou. A hodné boľavou investíciou, pretože na jeho podporu použili nemalé množstvo prostriedkov. Mohli mať motív na jeho odstránenie ?
Súdiac podľa charakteru Nemcova – mohli. Minulosť B.Nemcova jasne dokazuje, že jeho hlavným cieľom bol vlastný prospech, pričom neveľmi hľadel na to, akými prostriedkami dosiahne svoj cieľ. Dalo by sa teda predpokladať, že pri dobrej príležitosti dokáže svojich „dobrodincov“ opustiť, zmeniť stranu a pokojne konať v rozpore s ich záujmami. Pomerne veľa vedel aj o dianí na Ukrajine, a hoci sa oficiálne hovorí o knihe, ktorá mala odhaliť ruský podiel v tejto nešťastnej záležitosti, mohlo to byť pokojne aj naopak – pravdu sa nedozvieme, keďže Nemcov už nežije. Mohol odhaliť pozadie kyjevského Majdanu … proste mal priveľa informácií na to, aby mohol (ľudovo povedané) voľne behať po svete. A ak by náhodou došlo k jeho uväzneniu, ťažko sa dalo odhadnúť, ako by sa správal pod tlakom vyšetrovateľov.
Sami uvážte, kto a prečo mal záujem na odstránení B.Nemcova. Za seba poviem, že neverím v akúkoľvek účasť V.Putina na tomto zločine, a rovnako neverím na vinu odsúdených v procese – aj keď pripúšťam, že mohli konať na objednávku.
Som však presvedčený, že pravda o tomto zločine je rovnako nebezpečná, ako pravda o atentáte na J.Kennedyho, a sotva má niekto záujem na jej odhalení. Krik „demokratov“ v médiách je nepodstatný, neraz sa ukázalo, že kričali len preto, aby zakryli vlastnú účasť na rôznych špinavostiach.