Špička ľadovca alebo skôr rakovina finančného systému

22. júla 2017, cudzinec, Nezaradené

Problém poisťovne Rapid Life je dokonalou ilustráciou, ako dnes fungujú rôzne finančné inštitúcie … dalo by sa povedať, že stoja nad všetkým – počnúc klientom a končiac zákonom.

Týka sa to rovnako bánk, ako poisťovní, či iných inštitúcií, fungujúcich vo finančnom systéme. Stačí si pripomenúť, že odmietaný euroval neslúžil na záchranu Grécka, ale v skutočnosti poslúžil na záchranu nemeckých a francúzskych podvodníkov, ktorí roky nakupovali bezcenné grécke dlhopisy za peniaze klientov.

Klient banky či poisťovne je vlastne baran, ktorého možno beztrestne a neobmedzene odrať doslova až na holú kožu. Legislatíva je dnes nastavená tak, že finančná inštitúcia zarába za každých okolností, a klient len v prípade, ak má šťastie a niečo ešte ostane. Praktiky, ktoré sú v iných sektoroch podnikania označované za špekulatívne, alebo dokonca zločinné, sú vo svete finančníkov úplne bežné. Nemôžeme sa diviť, však finančný sektor kráča ruka v ruke s politikmi, a tí tiež povedia pravdu len vtedy, keď sa pomýlia.

Klasickou ukážkou, akým spôsobom funguje poisťovníctvo, je zákonné poistenie motorových vozidiel.

Došlo síce pred časom k istým legislatívnym obmedzeniam, ale stále platí, že ak aj dovlečiete do poisťovne za golier vinníka, ktorý vám spôsobil škodu, a dokonca sa aj prizná, napriek tomu nemáte žiadnu istotu, že poisťovňa škodu preplatí – hoci vy ste si svoje povinnosti voči poisťovni riadne splnili. Nehľadí sa na vaše potreby, ale obvykle sa najprv hľadá zádrapka, na ktorej základe by bolo možné váš nárok odmietnuť. Iste, skúsenosť s poisťovňou Rapid Life, kde sa nebolo možné dostať ďalej, ako po tzv.zákaznícke centrum, a nebolo možné komunikovať osobne alebo telefonicky s kýmkoľvek zodpovedným – to je už len čerešnička na torte úplne bežného správania poisťovní. Všetko riešte písomne … pochopiteľné, pretože tým sa predlžuje doba vysporiadania záležitosti a získava čas.

V prípade bánk je to veľmi podobné. Banky zväčšujú svoje zisky, rastie ich majetok, ale klienti – teda vlastníci vkladov, nezískajú ani toľko, čo postačí na pokrytie strát, spôsobených infláciou a medziročným rastom cien. Ako je to možné, že vlastník vkladu stojí na mieste, a správca jeho majetku bohatne ? Opäť rovnaká príčina – zle nastavená legislatíva.

Dá sa tento zvrátený systém zmeniť ? Stručne povedané – nie. Nie v súčasnej dobe, pretože nie je politický záujem a od finančných inštitúcií sa rozhodne nedá čakať, že opustia to, čo im tak vyhovuje.