Asi (ne) budem vedcom alebo výskumníkom

14. augusta 2017, cudzinec, Nezaradené

Posledná tlačová konferencia ministra školstva Plavčana mi totiž naplno odhalila moje nedostatky. Byť vedcom alebo výskumníkom si podľa mojich doterajších predstáv vyžadovalo primerané vzdelanie a istú mieru geniality. Ukazuje sa však, že to môže byť aj inak – no ani vtedy nebudem mať na splnenie kritérií.

Neviem, chabá spomienka z minulosti mi hovorí, že na realizáciu akéhokoľvek výskumu a získanie financií, bol potrebný istý potenciál. Nemusel byť v materiálnej forme, ale minimálnym predpokladom bola preukázateľná účasť ľudí s primeranou povesťou v odborných kruhoch. Títo ľudia mali garantovať naplnenie akéhokoľvek výskumu po odbornej stránke, pričom na získanie finančnej podpory (napríklad od súkromných darcov) bolo potrebné predložiť jasné projekty s konkrétnymi cieľmi a časovým harmonogramom.

Nechcem krivdiť ministrovi školstva, ale z tlačovej konferencie som mal pocit, že sa snaží prítomných zamotať do množstva neprehľadných výrazov a odkazov na rôzne zdroje. Chýbalo mi tam jasné a jednoducho pochopiteľné vyjadrenie v štýle – my sme urobili toto, médiá napísali toto, názor EÚ je takýto, a budúcnosť si predstavujeme takto. Akoby minister nechápal, že tlačovú konferenciu sledujú aj laici z radov verejnosti, ktorí majú právo na vysvetlenie toho, čo sa v poslednom čase deje v jeho rezorte. Pretože aj laik pozná staré a známe – chyby nerobia len tí, čo nerobia vôbec nič. Chyby sú celkom prirodzeným sprievodným znakom ľudskej činnosti, a nie je dôvod, aby sa za chyby ktokoľvek hanbil, pokiaľ ich samozrejme nerobí úmyselne, alebo nevyplývajú z jeho nedostatočnej odbornosti a praxe, či neznalosti tematiky, ktorú má riešiť.

V celom okruhu udalostí okolo dotácií na vedu a výskum mi chýba odpoveď na jednu otázku – prečo majú ísť milióny eur pre súkromné spoločnosti, keď je roky známe, že SAV dlhodobo bojuje s nedostatkom prostriedkov na vlastnú činnosť, a vedecko-výskumná činnosť v prípade univerzít funguje na primeranej úrovni zrejme len v prípade Prešova, Košíc a Žiliny.

Tým nechcem tvrdiť, že ostatní nerobia nič, ale práve v prípade spomínaných univerzít mám pocit, alebo skôr presvedčenie, že sa danej oblasti venujú systematicky s výhľadom do vzdialenejšej budúcnosti, a tomu podriaďujú aj výuku, vrátane snahy o zachytávanie mladých talentov.

Akosi som presvedčený, že prostriedky na vedu a výskum by sa mali sústreďovať predovšetkým v naplnení potrieb SAV, a podpory univerzít. Nie som proti výskumu súkromných spoločnosti, ale nevidím žiadny dôvod, aby sa podporoval nejakou formou masových výziev v štýle – prihláste sa a my vám dáme peniaze, aby ste to skúsili … a uvidíme, čo bude. Finančná podpora zo strany štátu by mala byť založená na predpoklade úspešnej investície, teda naplnenia konkrétneho výsledku … výsledku, z ktorého by mohla v horizonte najbližšieho obdobia profitovať celá spoločnosť. Som presvedčený, že by mala existovať odborná komisia, zložená z odborníkov v jednotlivých oblastiach národného hospodárstva, ktorá by jasne vytýčila priority rozvoja Slovenska a na základe jej doporučenia by sa mali hľadať a podporovať subjekty, schopné naplniť vytýčené ciele.

Na Slovensku však mám pocit, že vyberieme vrece peňazí na ulicu a zakričíme – kto chce, nech si príde nabrať, pričom si v zásade môže nabrať hocikto. Ak stihne časový interval, ak bude mať šťastie, alebo bude na správnom mieste. Zdá sa mi to dosť málo na rozdávanie miliónov, vlastne sa mi to javí – ako nič. A dávať peniaze za nič, alebo nádej, že z ničoho možno bude niečo … to sa mi zdá akési sprosté …

Hodnotiace osobnosti alebo komisie … nehnevajte sa, ale v spoločnosti, kde sa za veličiny v oblasti odbornej spôsobilosti či morálky pokladajú aj ľudia, ktorí sú schopní posadiť za volant autobusu MHD, plného cestujúcich – nevidiaceho len preto, že pochádza zo správneho košiara – naozaj sa nehnevajte, ale v tejto spoločnosti sa dá spochybniť všetko a všetci. Pretože v súčasnej slovenskej spoločnosti nejde o prospech štátu a blaho národa, ale len o miesto – pri koryte.

Kto je minister školstva Peter Plavčan ? Neviem, netuším … ale za seba poviem, že si viem predstaviť iných a oveľa prijateľnejších kandidátov na post ministra školstva. Žiaľ, vzdelaný národ s rozhľadom je nočnou morou väčšiny politikov …

Krátky pohľad do životopisu ministra školstva vyvoláva vo mne dojem kariérneho úradníka, ktorý postupne prešiel rôznymi funkciami v rámci rôznych organizácií, ale akosi nemá priamu skúsenosť so školstvom v praxi – napríklad výukou a všetkými problémami, ktoré s tým súvisia. A ak aj problematiku vzdelávania pozná, tak skôr z dokumentácie. Čo sa týka profesorského titulu ministra, ktorý bol mnohými spochybňovaný – donedávna som bol presvedčený, že získanie titulu profesor je oveľa náročnejšie. Možno som sa mýlil, ktovie … a možno sa nemýlia kritici, ktorí na tento fakt poukazujú. Musím však priznať, že si neviem predstaviť to, čo symbolizuje v mojich očiach slovo „profesor“ – takže byť účastníkom výuky v podaní ministra-profesora Plavčana. Akosi mám pocit, že sa vyjadruje príliš komplikovane a príliš často uhýba od podstaty veci. Opäť je to však len môj pocit. Minister by však mal byť aj svojím spôsobom manažér s víziou, schopný napĺňať konkrétny cieľ – a v tomto smere som presvedčený, že Peter Plavčan je nesprávnym človekom na nesprávnom mieste. Manažér si musí vedieť obhájiť rozhodnutia, dokonca aj tie nesprávne.

Politická stránka „kauzy ministerstva školstva a eurofondov“ ?

Minister Plavčan je ľahký a priam ideálny terč pre opozíciu. Vo vyjadrovaní počas diskusií či tlačových konferencií pôsobí príliš ťažkopádne, a veľmi nezrozumiteľne. Jeho vystupovanie celkom prirodzene vyvoláva dojem, že činnosť ministerstva pod jeho vedením nie je úplne v poriadku, a vlastne ani nerozhoduje, ale len plní príkazy iných. Príliš ľahko sa nechá vyviesť z pokoja, a aj na poslednej tlačovke v televízii TA3 bola jeho nervozita ľahko identifikovateľná podľa niektorých nervóznych gest a reakcií. Ak by som bol na mieste opozičných politikov a chcel zvýšiť nedôveru voči súčasnej vládnej koalícii, tiež by som neváhal a vybral si práve ministerstvo školstva. Pretože minister je jeho najslabším článkom.

Eurofondy, školstvo,veda a výskum ? Asi stačia tri slová – chaos, zmätok a panika. Všetko pretrváva dlhé roky, Plavčanom v kresle ministra to nezačalo a určite ani neskončí. Určite nebudem vedcom ani výskumníkom … chýba mi k tomu síce málo, ale dosť podstatného – genialita mozgu, hrošia koža … a ochota váľať sa v tom svinstve, ktoré dnes obklopuje slovenskú politiku.