Čas zamyslenia nad budúcnosťou Slovenska

25. augusta 2017, cudzinec, Nezaradené

Včeran som narazil na video so zhromaždením sympatizantov M.Kotlebu a jeho politickej strany v Bratislave, presnejšie niekde v Petržalke.

Ak pominiem kvalitu záznamu, ktorý trpel najmä nespôsobilosťou kamerana, trhajúceho objektívom zo strany na stranu, tak ma zaskočil najmä rýchly príchod bezpečnostných zložiek a kontrola účastníkov – všetkých bez výnimky. Nepokladám tento prístup za správny, vlastne to poviem inak – pokiaľ strana M.Kotlebu nesie znaky, vykazujúce akékoľvek porušenie zákona, treba ju zrušiť – ak nie, potom je prístup bezpečnostných zložiek skôr šikanovaním účastníkov pre politické presvedčenie.

Musím nechtiac konštatovať, že spravodlivosť na Slovensku stojí na „krivých“ troch nohách. Už si presne nepamätám, kedy začalo konanie na generálnej prokuratúre vo veci strany M.Kotlebu, ale sú to určite mesiace, a výsledok – kde nič, tu nič. Vzniká dojem, že s rozhodnutím o osude politickej strany sa čaká do poslednej možnej chvíle, aby sa čo najviac skomplikovala možná účasť M.Kotlebu a jeho partie vo voľbách do VÚC – a to nepokladám za férové a v súlade so zákonom, nech už sa jedná o kohokoľvek. Nehovoriac o tom, že Slovensko má bohaté skúsenosti s rôznymi procesnými chybami, ktoré nakoniec viedli k anulovaniu rozhodnutí aj vo vážnych prípadoch.

Mali by sme sa konečne zamyslieť, aké Slovensko vlastne chceme …

Každý by mal byť pred zákonom na pozícii, zaručenej právnymi normami – bez ohľadu na spoločenské postavenie, alebo politické záujmy či presvedčenie. Nehovoriac o tom, že vlečúce sa spory, súdne konania či rôzne právne úkony vyvolávajú právnu neistotu aj tam, kde je vinník vo svetle dôkazov jasný. Ako sa má v takej situácii cítiť napríklad policajt, ktorý si riadne plní svoje povinnosti, a nakoniec je výsledok jeho práce znehodnotený liknavým postupom iných zložiek ? Ťažko sa môžeme diviť, že nakoniec policajti čelia tvrdej kritike, a nepožívajú primeranú úctu, keď ich práca nie je dostatočne podporovaná rozhodnutiami súdov.

Politické elity neustále opakujú prázdne frázy a potrebe budovania právneho štátu. Realitou dnešného Slovenska je, že pre naplnenie tohoto cieľa robia málo, alebo vôbec nič. Postupy oprávnených orgánov v nejednom prípade vyvolávajú dojem, že konajú na politickú objednávku a výsledok je vopred daný, len sa čaká na vhodný moment.

Neviem, ako vy – ale ja takéto Slovensko naozaj nechcem …