ale možno motyka vystrelí …Stručne povedané – štátnik sa vie v pravej chvíli povzniesť nad osobné antipatie, a dokáže postaviť verejný záujem nad vlastnými cieľmi. Alebo skôr – nad vlastným sebectvom.
R.Sulík sa nezúčastní slávnostného zasadnutia NR SR ku Dňu Ústavy SR, ktoré sa bude konať 1.septembra 2017, pretože to pokladá – za papalášizmus. Taká správa prebehla v médiách, sám som ju zachytil v denníku SME.
Iste, sotva by som mohol čakať niečo iné od politika, ktorý si pokojne na seba navlečie tričko s nápisom, dehonestujúcim presvedčenie skupiny ľudí, alebo niekoho, kto na prvé miesto kladie „európanstvo“, čo z môjho pohľadu je moderná forma toho, čo kedysi praktizovali na dobytých územiach vojská Osmanskej ríše, keď si budovali elitné jednotky janičiarov z nemoslimského obyvateľstva, prevažne slovanského pôvodu. Nie nadarmo sa hovorilo, že poturčenec horší od Turka.Pre samotných tureckých vojakov boli príslušníci týchto jednotiek síce veľmi cenení z bojového hľadiska, ale ináč – menejcenní. Dnes podobným dojmom pôsobia „Európania“, ktorých si európske veľmocenské špičky omotali okolo prsta, a hoci často sedia v národných parlamentoch, len málokedy pôsobia dojmom, že by boli pre nich národné záujmy – najdôležitejšie.
Sú dni a sviatky, keď sa vo väčšine krajín sveta vedia aspoň na kratučkú chvíľu postaviť vedľa seba (nielen) politickí oponenti, a vedia prejaviť primeranú úctu významným chvíľam a osobnostiam minulosti.
Naopak, v týchto chvíľach pravidelne zlyhávajú ľudia, pre ktorých nie je dôležité vôbec nič, ak nemôžu byť hlavnými postavami diania v danej chvíli. Ľudia, pre ktorých má akákoľvek chvíľa význam len v prípade – ak sú číslom jedna v spoločnosti. Ľudia, pre ktorých sú slová – človek, národ, vlasť, vlastenectvo – len slovami. Ľudia, ktorí denne prezentujú ako vzor iné krajiny, napríklad Nemecko alebo Francúzsko, ale sami a ich príkladom riadia len dovtedy, kým im to vyhovuje. A zjavne si nedokážu vziať príklad – napríklad z osláv výročia západonemeckej ústavy, alebo francúzskeho Dňa dobytia Bastily.
Možno by sme si práve počas sviatku, ktorý si budeme pripomínať v piatok 1.septembra, mali položiť otázku, či je správne, aby sme dávali moc nad riadením štátu a svoju dôveru do rúk ľudí, pre ktorých je slávnostné zasadnutie najvyššieho zákonodarného orgánu štátu len – prejavom papalášizmu. Pretože tento druh rétoriky poukazuje aj na to, že k samostatnému Slovensku nemajú vzťah, definovaný slovami – človek, národ, vlasť, vlastenectvo – , ale výkon verejnej funkcie je z ich pohľadu len lukratívnym povolaním, hoci by mal byť – čestným poslaním.
Pretože jedného dňa si môžeme (my alebo naše deti) klásť aj inú otázku – prečo sme tak naivne zverili moc do rúk ľudí, ktorým na národe a štáte vôbec nezáležalo, a prečo nesieme následky našej (nezodpovednej) voľby …. alebo ste presvedčení, že janičiari patria do slovenského parlamentu ?