… a to bez ohľadu na to, v akej dobe vznikol, kto ho vytvoril a aký bol skutočný cieľ jeho vzniku.
Ústava je základným dokumentom každého demokratického štátu, a preto si zaslúžia prejav rešpektu a úcty aj jej tvorcovia. Bez ohľadu na politickú príslušnosť, bez ohľadu na to, ako konali a žili v dobe po prijatí tohoto dokumentu. Nemôžeme a nesmieme zabúdať na to, že vytvorili niečo, čo (snáď) prežije generácie a zapíše sa nezmazateľným písmom do dejín národa. Ktokoľvek a akýmkoľvek spôsobom spochybňuje význam tohoto dokumentu, nemá žiadne právo akýmkoľvek spôsobom reprezentovať či dokonca riadiť štát, ktorého základným pilierom je tento dokument. Iste, morálka sa v politike nenosí a peniaze nesmrdia – ani od nepriateľa.
Aj preto ma zaskočili alebo mrzelo výroky mnohých v rôznych diskusiách, ktorí zľahčovali význam dnešného dňa, alebo ho doslova dehonestovali. Je to akási tradičná vlastnosť malých, že pocit menejcennosti pretvárajú do snahy byť súčasťou väčšieho celku, integrovať sa do niečoho, čo je – veľké, významné a zďaleka viditeľné. A sú v mene tejto snahy ochotní obetovať čokoľvek, vrátane vlastnej identity. Často mi to pripomína vtip o tom, ako ide blcha so slonom po moste a hovorí svojmu väčšiemu partnerovi – ale dupeme, čo ???? … a podobne sa správajú aj mnohí, dalo by sa povedať „maloverní“, ktorí chcú tiež kráčať po moste s veľkými a hrdiť sa – ale dupeme. Akosi nemyslia na to, že ten veľký a mocný môže dupnúť aj na nich, a potom ostane len jedno.jediné, totiž mastný fľak, ktorý časom vyschne a úplne zmizne, alebo sa prejaví len byzvýznamnou zmenou odtieňa podkladu.
Vytvoriť niečo, čo prežije nielen autora, ale môže prežiť aj generácie – to si vyžaduje obrovský kus odvahy, myšlienku a schopnosť hľadieť do budúcnosti, dokázať čeliť aj hlasom maloverných, odolať vlne nesúhlasu a pochybností.
O tom všetkom musel byť vznik základného dokumentu novodobého slovenského štátu.
Nikdy som sa netajil, že patrím medzi kritikov uvedeného obdobia, nikdy som sa netajil, že mojou vlasťou bolo Československo a v srdci ňou ostalo dodnes. Napriek tomu rešpektujem dielo a jeho autorov. Pretože som presvedčený, že aj napriek nesúhlasu s konečným výsledkom si moju úctu a rešpekt zaslúžia.
A pokladám za vrchol bezočivosti a pokrytectva, ak niekto nevie vyjadriť úctu a rešpekt základom štátu, na ktorého správe a riadení sa chce podieľať … pričom očakáva, že bude žiť z plodov práce obyčajných ľudí, ktorí napriek svojmu zdanlivo bezvýznamnému postaveniu, často aj nedostatku vzdelania či priemernému intelektu dokážu prejaviť to, čomu sa on sám pokrytecky vyhýba – rešpektu a úcte k nadčasovému dielu, ktorého zásluhou vznikli funkcie a miesta, do ktorých sa denno-denne tlačí a prebíja.
Nesúhlasil som so vznikom samostatného Slovenska, a hoci bolo obdobie a možnosti, odmietol som podieľať sa na spolupráci pri riadení čohokoľvek, súvisiaceho s riadením štátu. Možno som krupinský buran, ale nie som pokrytec. Ak niečo odmietnem, beriem na vedomie, že moje rozhodnutie bude mať aj svoje prirodzené následky. Aj preto často pripomínam – zamyslite sa a precitnite, pochopte konečne, že kto si neváži základný pilier štátu, pre koho je volič len trpenou súčasťou na ceste k moci a pohodlnému životu, ten nikdy nebude konať v prospech občana a národa, ale vždy len v mene vlastného prospechu a v mene prospechu tých, ktorí – lepšie zaplatia ! Zamyslime sa v tento deň, spojme sily a urobme pre Slovensko to, čo sme mali urobiť už dávno – vyžeňme z nášho čela JANIČIAROV ALEBO POTURČENCOV !!! Už naši rodičia, dedovia a pradedovia vedeli, že – POTURČENEC HORŠÍ OD TURKA !!!