… aj v jeho prípade musím konštatovať, že sa často pozerá na problémy príliš plytko. A nezaškodilo by, ak by dokázal stáť nad udalosťami … ale to je už inom.
S čím však súhlasím, je jeho názor na vysoké školstvo – naozaj máme priveľa vysokých škôl, a mnohé z nich nevalnej povesti a úrovne. Výsledkom je nadprodukcia nepoužiteľných absolventov rôznych pavedných odborov, ktorí neskôr (úspešne) končia ako dokladači zeleniny alebo iného tovaru v hypermarketoch. A niektorí sa nehodia ani na to. V tom prípade sa osvedčilo umiestnenie v parlamentnej lavici, pretože práve tam sa cení, že hoci je to blbec, je to náš blbec. A to náš – je podstatné.
Isté však je, že stav školstva je len vrcholom ľadovca. Celkovo upadá celá spoločnosť, a v každej oblasti. Môžeme sa hrdiť, že patríme medzi automobilové veľmoci, ale je to niečo podobné, ako radosť nad tým, že Fero nepotrebuje v treskúcej zime kabát – pretože je už rok nebožtík. Naša hrdosť na o čosi vyššie povedané pripomína skôr smiech cez slzy.
Včera sme mali debatu na niektoré otázky doby minulej, súvisiace s hospodárením a systémom.
Na jednom českom webe som našiel vyjadrenie, že základom pre „neodvratný“ krach socializmu bola obrovská prezamestnanosť, alebo inak povedané – ľudia na nepotrebných pracovných pozíciách. Súhlasím, naozaj sme mali množstvo prekladačom spiniek, zbytočne platených. Lenže – opäť nám ticho chýba nadhľad nad vecou. Opačnou stranou mince je, že sa nám nepoflakovali ľudia po uliciach, nemali čas vymýšľať hlúposti, kradnúť, fetovať alebo mlátiť babky po hlavách za pár šestákov. A či si to pripúšťame alebo nie – s nezamestnanými a následkami nezamestnanosti v rôznych formách máme dnes náklady rovnaké, ak nie vyššie – od niekdajšej prezamestnanosti.
A včera som aj strelil capa pri vyhľadávaní prebytkového rozpočtu niekdajšej ČSSR. Čo už stáva sa … ale v tej súvislosti pripomienka – onen rozpočet, ktorý som zavesil do diskusie, obsahoval aj množstvo položiek, nad ktorými dnes nepremýšľame – napríklad investície do bytovej výstavby, školských zariadení … alebo výhradnú podporu domácej ekonomiky, čo je v ostrom kontraste so súčasnou podporou rôznych privandrovalcov, ktorí majú obvykle lepšie podmienky – než domáci podnikatelia. Nehovoriac o tom, že tí druhí plnia štátnu pokladňu a môžu len snívať o niečom na spôsob dlhoročných daňových prázdnin.
Naozaj by sme sa mali zamyslieť … kde to vlastne smerujeme, pretože smerovať do jadra hnijúceho spolku, odkázaného na rotačky s nekrytou menou, asi nie je práve ružová perspektíva. Nehovoriac o tom, že nič nie je zadarmo …