Galimatiáš (ignorovaných) pravidiel

7. septembra 2017, cudzinec, Nezaradené

Asi som to zle pochopil, ale za ochranu vonkajšej hranice Schengenu zodpovedajú jednotlivé štáty.

Môžeme sa baviť o všetkom možnom, realitou je, že najmä Taliansko a Grécko si neplnia povinnosti, vyplývajúce z ochrany schengenskej hranice – a možno zle hľadám, alebo rovno nevidím, ale zatiaľ som počul o možných sankciách len v súvislosti s krajinami, ktoré odmietajú prijímať migrantov. Pritom podstatou problému je servilná politika EÚ vo vzťahu k USA, a práve neplnenie povinností konkrétnych krajín. Ináč nič udivujúce, pretože v prípade spomínaných sa tých povinností neplní viac, napríklad záväzkov súvisiacich s používaním spoločnej meny.

Rovnako sa nehovorí o treste pre distribútorov toxických potravín, asi je naozaj planéta preľudnená (ako som podotkol v minulom blogu), alebo treba uvoľniť životný priestor pre davy migrujúceho obyvateľstva, ktoré môže zaistiť hlavne neohroziteľnosť projektu „európskej federácie“, ktorý sa tlačí do našich lúk a lesov pod rôznymi zámienkami – tak sa napríklad zmenila viacerými krajinami odmietnutá európska ústava na Lisabonskú dohodu – pretrel sa štít a hotovo. Iste, projekt dostal „kopačku“ do zubov od Londýna, ale na cieľoch sa nič nemení.

Hlavne, že máme všeumelcov, ktorí vykrikujú o zlyhaní R.Fica v súvislosti s podpisom Lisabonskej dohody, či súčasným neúspechom pred tvárou európskej „spravodlivosti“, ktorých najdôležitejšou starosťou je oznamovanie ľudu, s kým budú a kým nebudú spolupracovať.

Asi sme nepochopili, že vlastne títo „umelci“ živia svojimi rečami nás,  a nie my ich – svojimi daňami. A tak sme sa dozvedeli aj to, že Fico a SMER sú stále mimo spolupráce, a SNS – len bez Danka je prijateľná. Nuž, ťažko sa diviť výsledkom Slovenska v rôznych pravotách, keď si národom živení zástupcovia môžu diktovať – čo za peniaze národa urobia alebo neurobia.

„Jednu po papuli a kopanec do riti“ povedal by náš nebohý sused, ktorý sa kedysi rozčúlil pri oznámení, že vláda bude bez víťaza volieb, pretože porazení sa tak dohodli. Čo sa oni majú čo dohadovať, s kým budú a s kým zase nie – voliči si zástupcov vybrali a komu sa nepáči, nikto ho nebije, aby sedel v parlamente – môže sa predsa živiť poctivou prácou, nie ? Niečo na tom bude, pretože voľby dávajú právo na výber zástupcu, ale nikde nie je písané, že volený zástupca môže obmedzovať prístup iných (úspešných) zástupcov k riadeniu štátu v mene voliča.

Čo už – ak sa jedného dňa zobudíte v bezmennom kontajneri s názvom „európska federácia“, spomeňte si na to, ako ste tlieskali, že vami nevolení zástupcovia rozhodujú o tom, či budú spolupracovať – s vami volenými zástupcami.