Podľa diskutéra, ktorého radím medzi trolov, je Rusko agresívnou veľmocou, ktorá neustále napádala svojich susedov a vyvolávala nepokoje na európskom kontinente. Je to pravda alebo hoax ?
Nie je dostatok priestoru, aby sme sa venovali celej dejinnej púti Ruska, ale napriek tomu sa dá vybrať pomerne široké obdobie ruských dejín, ktoré je naozaj lemované aj množstvom vojenských konfliktov.
Skúsme teda začať niekde v 13.storočí a čerpať z oficiálnych zdrojov. V prvej polovici 13.storočia čelili ruské starokniežastvá mongolskými hordám – výsledkom bola strata vyše polovice obyvateľstva, zničenie miest na Kyjevskej Rusi – Kyjev, Vladimír a Suzdaľ. V roku 1349 pripojilo Poľsko k svojmu územiu Halíč a spoločne s Litovcami využilo oslabenie ruských kniežatstiev na západe – Litovci si podriadili najskôr Pinské kniežatstvo, a neskôr ovládli aj Kyjev. Následne ovládli mesto Černigov, trikrát neúspešne zaútočili na Moskvu a nakoniec si podrobili Riazanské kniežatstvo a Smolensk. Výsledkom bolo ovládnutie väčšiny územia Kyjevskej Rusi. Poliaci obsadili Novgorodské kniežatstvo a Severovýchodné kniežatstvo.
Ivan Hrozný
Začínal ako knieža moskovského štátu. Prvým významnejším konfliktom bola vojna so Švédskom, ktorá pokračovala v roku 1558 Livónskou vojnou – príčinou vzniku vojny bolo porušenie zmluvy o livónskom mieri z roku 1551, ku ktorému došlo vznikom vojenského zväzu medzi Litvou a Livónskom v roku 1557. Výsledkom prvej etapy livónskej vojny bolo úplné rozbitie Livónska a jeho rozdelenie na päť častí, ktoré sa pričlenili k Rusku, Švédsku, Dánsku a Poľsku.
V druhej etape livónskej vojny bojovalo Rusko o prístup k Baltského moru proti Švédsku, Poľsku a Veľkolitovskému kniežatstvu. Poľsko a Litva sa v roku 1569 spojili do jedného štátu. Livónska vojna bola ukončená zmluvou medzi Ruskom a Švédskom v roku 1583, územné zisky účastníkov boli viac.menej vyrovnané. Hlavnou príčinou jej ukončenia boli opakujúce sa nájazdy krymských Tatárov.
V roku 1571 začala Rusko-Krymská vojna, ktorej priamym následkom bolo vypálenie Moskvy v máji 1571. Na Rusko vtedy zaútočilo približne 120 000 krymských Tatárov. V roku 1572 bol však Gevlet I. Girej porazený a krymskí Tatári sa museli stiahnuť.
Smuta
Po smrti Ivana Hrozného nastal v Rusku chaos, ktorý využil na získanie moci Boris Godunov. Vládol až do svojej smrti v roku 1605, po ktorej nastalo úplné bezvládie, čo sa snažili využiť okolité štáty na oslabenie alebo ovládnutie Ruska. Hlavnú úlohu v týchto snahách hralo Poľsko.
V roku 1609 poľský kráľ Žigmund III.Vasa zaútočil a obsadil Smolensk. V roku 1610 sa už poľské vojská blížili k Moskve a ruská šľachta plánovala vymenovanie Vladislava IV. Vasu za ruského cára, ak prijme pravoslávie a zachová nezávislosť Moskovského kniežatstva. Moskva padla 21.septembra 1610. V roku 1611 donskí kozáci pod vedením kniežaťa Trubeckého vytlačili Poliakov do Kremľa. V bitke pri Moskve 22.-24.augusta 1612 porazili vojská Dmitrija Požarského poľskú armádu, ktorá išla na pomoc poľským vojskám, obkľúčeným v Kremli a prinútili ju na ústup. 7.februára 1613 bol zvolený za ruského cára Michail Fjodorovič Romanov a ukončilo sa obdobie bezvládia – smuty. Boje s Poľskom trvali až do roku 1618, keď po neúspešnom poľskom útoku na Moskvu bola podpísaná mierová zmluva a Poľsko v podstate stratilo všetky územia, o ktoré predtým bojovalo.
Severná vojna
Trvala od roku 1700 do roku 1721, pričom jej hlavným cieľom bolo získanie nadvlády nad Baltským morom. Na jednej strane konfliktu boli hlavnými účastníkmi Rusko, Dánsko, Nórsko a Sasko, proti nim stáli vojská Švédska, ktoré bolo v tej dobe dominantnou veľmocou na severe. Neskôr sa do vojny zapojila aj Osmanská ríša, čo však na jej výsledku nič nezmenilo.
Švédsko bolo porazené a na základe mierových zmlúv získalo Rusko Livónsko, Estónsko a časť Fínska (nepočítajúc niekoľko nevýznamných kniežatstiev.) A dosiahlo hlavný cieľ – získanie prístupu k Baltského moru.
Pokračovanie – nabudúce … (hlavný zdroj:Wikipedia)
___________________________________
Z prvej časti je bez akýchkoľvek pochybností vidieť, že Rusko a ruská politika sa v ničom nelíšili od politiky iných štátov, respektíve veľmocí. Hlavnými súpermi v uvedenom období boli najmä Rusko, Poľsko a Švédsko, pričom do ich vzájomných konfliktov zasahovali podľa vlastných záujmov iné štáty. Okrem Poľska boli dlhodobo pre Rusko najväčšou hrozbou krymskí Tatári a neskôr Osmanská ríša. Nájazdy krymských Tatárov na ruské územie ukončila až prvá rusko-turecká vojna.
Poľská politika voči Rusku do roku 1721 bude mať neskôr za následok rozbitie Poľska a rozdelenie jeho územia medzi Rusko, Prusko a Rakúsko, k čomu významným spôsobom prispeje aj politický systém, priamo zapríčiňujúci rôzne rozbroje (najmä medzi vysokou šľachtou) v poľsko-litovskej únii. Predzvesťou rozpadu poľsko-litovskej únie boli kozácke rebélie, švédsky vpád za výdatnej pomoci poľskej šľachty, a strata častí územia dnešnej Ukrajiny ako následok kozáckych povstaní. K opätovnému zrodu Poľska dôjde až po skončení I.svetovej vojny.
Švédsko zaplatí za svoju politiku stratou statusu severskej a istý čas aj európskej veľmoci. Jeho význam sa obnoví na istý čas počas napoleonských vojen, ale už nikdy nezíska postavenie, ktoré kedysi na európskom kontinente zastávalo.
Rozmach Osmanskej ríše spomalí prehratá bitka pri Viedni v roku 1683 a napokon úplne zastaví neúspešná II.rusko-turecká vojna, v ktorej sa nepodarí dosiahnuť zrušenie nevýhodnej mierovej zmluvy s Ruskom, podpísanej na konci I.rusko-tureckej vojny. Osmanská riša ešte zažije istý lesk počas I.svetovej vojny, no po jej skončení sa definitívne rozpadne.
Politika veľmocí sa definitívne zmení po II.svetovej vojne. Ich súperenie sa začne odohrávať na územiach tretích krajín, či už za pomoci financovania rôznych vládnucich režimov, alebo organizovaním rôznych prevratov, prípadne súbojmi tajných služieb … neskôr sa zo studenej vojny stane informačná vojna, ktorá pretrváva dodnes. Dnes je najsilnejšou zbraňou internet, a elitami vlastnené médiá. Médiá, komentujúce dianie vo svete na základe objednávky, a nie podľa skutočnosti. Dnes sa dá povedať, že slovo „novinár“ má rovnako hanlivý význam, ako slovo „prostitútka“.
Prvá časť blogu o ruskej politike asi nedá odpoveď na otázku, či je Rusko naozaj najagresívnejšou veľmocou, alebo je to len hoax platených trolov. Mala by však dať dôvod na zamyslenie – nad dianím v dnešnom svete.