Je nepochybné, že sa dnes v boji o moc využíva všetko, vrátane podpásových úderov. Dnešný stav nie je ničím, len nepodarenou kópiou americkej hry na poctivosť – pretože práve v USA sa počas rôznych kampaní doslova prehrabávajú odpadky, aby sa našla špina – na protivníka.
Musím súhlasiť s názorom generálneho prokurátora, že inštitút účinnej ľútosti by mal platiť len v prípade, ak sa vinník sám prizná. Pretože dnes sa dá uplatniť aj v situácii, keď už vinník nemá úniku a tak prejavenie „ľútosti“ nad vlastným konaním je už len aktom pokrytectva, slúžiacim na minimalizáciu „škôd“ – na majetku a slobode vinníka.
Nie je veľmi podstatné, aký je podiel A.Kisku na afére, spojenej s financovaním jeho predvolebnej kampane. Nech by bol akýkoľvek, vo svetle súčasnej platnej legislatívy nebude znamenať nič. Možno okrem poučenia voličov, že voliť proti niečomu nemusí byť práve najlepšia cesta, ako vyriešiť nejaký problém. Ak by to bolo v mojich silách, bol by som zvolil R.Fica za prezidenta už niekedy v roku 2006, a dnes by už naozaj – nebol v politike. Pretože nepísané pravidlá hovoria, že z funkcie prezidenta sa odchádza – do politického dôchodku.
Kto by bol dnes prezidentom ? Neviem … ale predstava, že by dnes nebol R.Fico premiérom, je naozaj príjemná … hoci pri pohľade na jeho konkurentov …
… možno by dnes pripomínalo Slovensko skôr Taliansko obdobia 1946-1993, kedy sa striedali vlády ako ponožky, a okrem každoročných volieb a zotrvania kresťanských demokratov pri moci nebolo isté – nič. Ak teda nerátame istú účasť mafie na talianskych vládach, pravidelné vraždenie oponentov či kritikov, a striedanie ročných období.
Vlastne sme na Slovensku ešte v celkom dobrej pozícii. Mafiáni sedia v base, alebo ležia na cintorínoch, oligarchovia financujú politické strany (hoci vo svete by ako „oligarchovia“ boli na smiech), raz za čas prežijeme kabaret sľubov v podobe volieb, kde-tu sa poskladáme na škody nadstraníckych podnikateľských subjektov (nie, nenariekajte, ak ste mohli tlieskať eurovalu, môžete aj Váhostavu) … proste máme život jedna balada, nie ?
Bol som ako doprovod v kostole …
A naozaj, hoci som bol len ako doprovod, celkom sa mi páčilo to „zátišie“, vytvorené atmosférou svätostánku, krásnymi dielami visiacimi na jeho stenách, doplnené káravým hlasom kňaza a prednými lavicami, preplnenými spoločenskou smotánkou, ktorej plebs (určite len neprávom a zo závisti) hovorí – privilegované svine. Tá závisť a neprajníctvo sú strašné, však oni nám nechcú zle, len mať pokojný život v dostatku … to len my, závistlivci a darebáci im nedoprajeme, nechceme pochopiť, že nie každý je pre poctivú prácu stvorený a sú medzi nami aj takí, ktorí nechcú nič zlé, len poctivo žiť – bez poctivej práce.
Otvoril som SME (keď už to mám zaplatené) a začal som sa rehotať … SaS žiada generálnu prokuratúru o preskúmanie činnosti SMER-u.
Iste, často ma napadne, že kde-čo by sa malo v našej politike a spoločnosti preskúmať, ale podobné návrhy z dielne ľudí, ktorý na mňa pôsobia rovnako úprimne a čisto, ako pohľad cez zablatené okuliare – to naozaj nestojí za viac, ako záchvat hurónskeho smiechu. Ba niekedy mi vŕta hlavou, či sa niekdajší Roháč netransformoval do súčasného denníka SME. Ale nie, pretože aj v redakcii Roháča mali kedysi zmysel pre realitu, a neskúšali baviť ľudí pohľadom na zúfalého samovraha, stojaceho pred obchodom a rátajúceho mince … nešťastného, že spoločnosti sa darí čoraz lepšie a on nemá ani na ten špagát a lístok na autobus do lesa.
Čím viac sa pozerám na našich pánov a moralistov, tým viac sa rehocem nad obhajcami voľby menšieho zla … pripadajú mi rovnako šialene, ako vysmiata obeť diktátora s odťatými končatinami pri slovách – nebojte, niekde vás určite zahrabeme … ale majú vlastne pravdu – najlepším liekom na starobu a všetky neduhy (vrátane hladu a biedy) je – smrť … len ostáva otázka – kto bude na vás robiť, krepáni ?
P.S. Celkom som zabudol, nechajte si svojho prezidenta, pre môj život je dôležitý asi tak, ako prázdny vodojem – na Sahare.