Vojak s epoletami generála hľadí na bojisko, priam preplnené nehybnými telami. Hlavou mu víria rôzne myšlienky … a nevie pochopiť obraz, ktorý pred sebou vidí.
Máme prevahu zbraní i mužstva – však na každého nepriateľa pripadá päť našich vojakov, a napriek tomu z toho nemáme žiadne výrazné výhody. Ba naopak, čím dlhšie trvajú boje, tým zúrivejšie proti nám nepriateľ bojuje.
Hra čísel – na jednej strane stálo ani nie deväťdesiattisíc ľudí, vrátane detí, žien a starcov. Na druhej strane bolo na sklonku vojny bezmála polmilióna vojakov, a aj tak (napriek formálnemu víťazstvu) skončila vojna – mierovou dohodou. Vojna, ktorá svojou krutosťou a využitými prostriedkami popierala slová v nadpise – pokrok a civilizácia.
___________________
Vojna, alebo skôr dve vojny. Búrske vojny – ktorých hlavnou podstatou bola nezmerná túžba človeka po bohatstve – tentoraz zlate a diamantoch. Na jednej strane stáli prisťahovalci do Južnej Afriky, na strane druhej vojenská sila Britského impéria. Porovnanie síl a možností predpovedalo jasný výsledok … ale neprišiel.
Prišlo však niečo iné – krutosť, o akej vtedajšia britská vyššia spoločnosť hovorila len s ohrnutým nosom a v spojitosti s inými, nekultúrnymi protivníkmi. Odhadom stodvadsaťtisíc ľudí skončilo v koncentračných táboroch, ktoré zriadilo britské velenie. V malých stanoch pre štyroch či šiestich ľudí sa tlačili pätnásti, niekde aj dvadsiati. Kruté podmienky, ktoré kritizoval celý civilizovaný svet, si vyžiadali svoju daň – počet obetí hladu, chorôb a neľudského prístupu sa odhaduje okolo dvadsaťtisíc, niektoré zdroje hovoria aj o tridsaťtisíc obetiach medzi civilným obyvateľstvom a zajatcami. Áno, civilným obyvateľstvom, ktoré neraz ani do konfliktu nezasiahli, no malo poslúžiť ako nástroj vydierania vojakov nepriateľa, aby sa pri poznaní utrpenia najbližších – vzdal. Bezmocné deti, ženy či starci trpeli pre neodolateľnú túžbu imperiálnej mocnosti po čerstvo objavenom bohatstve.
Konečná štatistika bola desivá … straty brániacich sa Búrov (mimo obetí v táboroch) dosiahli 9093 mŕtvych (wikipedia), straty na britskej strane boli oveľa vyššie – 7884 padlých v boji alebo následkom zranení, 13250 mŕtvych z iných príčin, 934 nezvestných, 22828 zranených …(wikipedia)
Ešte horšie bolo poznanie, že koloniálna veľmoc, ktorá sa hrdila ako „koruna“ civilizácie, sa neštítila použitia akýchkoľvek praktík, vrátane mučenia, či vyzbrojenia domorodcov kmeňa Bantu modernými zbraňami, násilného presídľovania obyvateľstva a iného neľudského prístupu.
Prečo to všetko ? Pre nič iné, len objavené nerastné bohatstvo – diamanty a zlato. Množstvo úplne zbytočných obetí na životoch lemovalo mierovú dohodu, ktorej výsledkom bol zánik búrskych republík, prísľub vytvorenia vlastnej samosprávy (naozaj „dobrá“ výmena za vlastný štát), čo sa čiastočne naplnilo v roku 1910, keď vznikla Juhoafrická únia. Nič sa však nezmenilo na upieraní rôznych práv pre domorodé obyvateľstvo, čo pretrvalo ešte dlhé desaťročia. V roku 1948 zvíťazila vo voľbách Národná strana, ktorá zaviedla politiku apartheidu. 31.mája 1961 bola zrušená personálna únia s Veľkou Britániou, a názov štátu bol zmenený na – Juhoafrická republika.
Politika apartheidu bola oficiálnou v JAR až do roku 1994. Prejavovala sa najmä diskrimináciou „farebného“ obyvateľstva, ktorého práva boli významne obmedzené oproti belošskej menšine – boli zavedené osobitné dopravné prostriedky pre farebných, obmedzený vstup do kín, divadiel či škôl, kvalita verejných služieb (napríklad zdravotníctva) bola výrazne nižšia, ako v prípade belošskej menšiny. V dôsledku politiky apartheidu bolo počas jej trvania väznených okolo tridsaťtisíc jej odporcov.
Aj taká bola tvár pokroku a civilizácie, ktoré mali prísť z Veľkej Británie … a predtým z Holandska. Zmena k lepšiemu a ukončenie nenávisti však neprišlo ani po roku 1994. Naopak – prudko vzrástla kriminalita, krvavé vybavovanie účtov za roky utrpenia bolo na dennom poriadku. Ekonomika JAR sa výrazne oslabila. Odhaduje sa, že od roku 1994 opustilo JAR okolo dvoch miliónov belochov. Následky imperiálnej politiky veľmocí pretrvávajú dovtedy, kým sa nezahoja staré rany.