Nepriateľ môjho nepriateľ je môj priateľ … tak by sa dal nazvať postoj politických (nielen opozíčných) strán v kauze Kiska, ale aj iných prípadoch.
Stačí sa pozrieť na zvrátené úvahy politikov o nákupe výzbroje pre slovenskú armádu, alebo ich celkovom pohľade na obranyschopnosť Slovenska. Pri pohľade na súčasný stav výzbroje slovenskej armády mám vážne obavy, že by nás v prípade konfliktu “vyfackala” aj partička nadrogovaných slimákov. Ešte viac mi behajú zimomriavky po chrbte, keď počujem, že výber bojových lietadiel (a vlastne celkovo bojovej techniky) musí byť – proeurópsky a proatlantický.
Iste, v očiach pospolitého ľudu sa dnes dá zakryť každá hlúposť odvolaním na EÚ a NATO, čo sa v žiadnom ohľade nelíši od dôb minulých, keď sa všetko zdôvodňovalo slovami – Sovietsky zväz, náš vzor. Ale predsa sa len nejaký ten rozdiel nájde – vtedy sa dalo hovoriť o obranyschopnosti (Československa), pretože omladina pravidelne absolvovala vojenskú službu (áno, liezlo to na nervy, ale prinášalo doživotné spomienky, obvykle zábavné), a školy neboli preplnené šmatľavou mládežou s množstvom výnimiek, vrátane alergie na myslenie. Iste, môžeme sa chváliť stúpajúcim podielom vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale povedzme si otvorene – na chválu je to často len do prvého predvedenia schopností absolventa. Potom je to skôr na zaplakanie.
Nie, dnes naozaj nemusíme mať obavy, že prípadná agresia voči Slovensku by priniesla krviprelievanie … skôr mám pocit, že by stačilo pár hodín a niekde by viala biela vlajka a podpisoval sa mier, či skôr kapitulácia. Dnes mi totiž Slovensko v mnohom pripomína Francúzsko pred a počas útoku nemeckých vojsk na začiatku 2.svetovej vojny.
Francúzi by sa aj bránili, a dokonca by možno aj mali šancu na dlhší odpor voči agresorovi, nebyť toho, že si dlhé roky navrávali – sme v bezpečí, máme predsa uzatvorené spojenecké zmluvy a dokonca aj hydre sme hodili kus chutného žvanca (Československo Hitlerovi). Tiež mali výzbroj v katastrofálnom stave, a rovnako aj morálka vojska v spojení s výcvikom – boli skôr žalostné. Ako to dopadlo – vieme. A rovnako vieme aj to, že Slovensko nie je v žiadnom ohľade porovnateľné s Francúzskom.
Aj preto by sme mali konečne vynechať falošné priateľstvá, a v prvom rade hľadieť na naplnenie slovenského záujmu v najvyššej možnej miere. Ak je raz hodnotená ruská vojenská technika ako jedna z najkvalitnejších, a to dokonca aj oponentmi či konkurentami Ruska, určite to nie je náhoda. Zvažovať nákup lietajúcich urien typu Gripen alebo F-16 je nezmysel. Cenovo nie sú až tak výhodné, ako sa prezentuje a z hľadiska technológií to už tiež nie je práve na oslavy. V prípade F-16 to platí doslovne.
Pri rozhodovaní o zaistení obrany štátu nemajú rozhodovať politické záujmy, ale výhradne pragmatizmus – teda realizácia požiadavky v najvyššej možnej kvalite za prijateľnú cenu. Ak tieto požiadavky spĺňa práve ruská technika, nie je čo riešiť … tým skôr, že svojho času bol napríklad spojencom USA – S.Husajn. Ako dopadol, to vieme …