… zahral účastníkom referenda v Katalánsku španielsky premiér M.Rajoy, a rozhodne to nebol ľahká či príjemná melódia na spôsob serenády. Ale k zamysleniu by stačiť mala …
Napríklad nad otázkou, ako môže byť ľudové hlasovanie o budúcnosti národa v rozpore s akýmkoľvek právnym poriadkom ? Iste, španielska ústava zakazuje hlasovanie o jednostrannom „rozdelení“, no jeden by akosi predsa len čakal trochu viac rozumu nielen na strane španielskeho premiéra, ale aj následne v reakciách z Bruselu.
Čakaj somár … nie, to nie je pesnička z nášho detstva o čakaní na autobus. Skôr o čakaní na to, čoho majú plné ústa európske špičky, ale práve Katalánsko ukázalo, že sú to len slová – sloboda, demokracia, národ, ľudské práva …
Kto je vlastne M.Rajoy ? Pri počutí včerajšej správy, že bude konzultovať dianie v Katalánsku so J.C.Junckerom som si nemohol akosi odpustiť pobavený úškrn nad známym „vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá“. Tak, ako sa niekdajší luxemburský (multifunkčný) politik „preslávil“ svojimi zaujímavými postupmi, no najmä pozoruhodnou „ústretovosťou“ voči nadnárodným spoločnostiam v Luxembursku, aj M.Rajoy zažil svoje „zábavné“ obdobie – v roku 2013 zverejnil španielsky denník El Pais dokumenty o korupčnom škandále, podľa ktorého dostával súčasný premiér a členovia Ľudovej strany , peniaze z tajných účtov vo Švajčiarsku. Pokladníka Ľudovej strany vzali do väzby a tento rok bol postavený pred súd, Rajoy aj napriek opakovaným výzvam na odstúpenie z funkcie premiéra – zostal. Kauza španielskeho premiéra prebehla aj inými médiami.
Bolo zábavné sledovať krútenie červíka na háčiku, alebo napríklad aj slovenských zástupcov v EÚ …
Nie, dianiu v Katalánsku sa rozhodne nemôžeme čudovať. Či si to už chceme pripustiť alebo nie, projekt európskeho dinosaura na hlinených nohách sa začína otriasať v základoch. Šokujúci výsledok britského referenda sa ukazuje dnes v úplne inom svetle, a už sa nedá hovoriť o náhode, spôsobenej praktikami euroskeptikov s N.Farageom na čele. Napokon, N.Farage využil praktiky, ktoré sú zástancom europrojektu vlastné a obrátil proti nim ich vlastné zbrane.
Je však pochopiteľné, prečo sa predstavitelia Bruselu nevedeli dostatočne vymedziť voči brutálnemu postupu polície v Katalánsku …. o ich „pätolízačoch“ nehovoriac. Úspešné ľudové hlasovanie v Katalánsku by mohlo byť povestným kopancom do papierového domčeka, ktorý si postavili, pretože by ho mohli nasledovať aj niektoré časti Talianska (napríklad Benátsko), a projekt únie bez Španielska a Talianska je (aj napriek ich zadĺženosti a nestabilite) – nerealizovateľný, či skôr nezmysel. A ak k tomu pripočítame vývoj v Maďarsku a Poľsku, budúcnosť „spoločného európskeho domu“ alebo skôr obnovy „habsburského domu“ je naozaj – nejasná.
Iste, dá sa oponovať, Katalánci nehlasovali o odchode z únie, ale nezávislosti na Španielsku.
Lenže podstatou katalánskeho referenda je nechota podieľať sa neustále na financovaní nestabilnej španielskej ekonomiky, neochota platiť „cudzie“ dlhy … a sotva sa dá očakávať, že by v prípade únie súhlasili Katalánci s tým, čo odmietajú aj v rámci Španielska. Tu niekde sú korene pokryteckého prístupu európskych špičiek k neospravedlniteľnému násiliu v Katalánsku. Kde ide o vlastné koryto, tam idú ľudské práva, slobody a demokracia – bokom.
Čo bude ďalej ? Ako sa hovorí … Pán Boh zaplať za Maďarov a Poliakov. Pretože Slovensko s pätolízačmi ako M.Šefčovič, ktorí nemajú ani vlastný názor, sa môže celkom ľahko stať tým, kto … posledný zhasne svetlo. Ak bude vôbec čo – zhášať.